Polícia zásahovala na rýchlostnej ceste R2 pri Košiciach
Rýchlostná cesta R2, hneď po jej otvorení, skrývala hrozbu skrytejšiu ako si ktokoľvek dokázal predstaviť. Na diaľnici sa objavil maloletý chlapec, čo priam kričí do uší – Kde sú rodičia? Kde je zodpovednosť? Takéto správanie sú obyčajné hazardy so životom, nie detské dobrodružstvo. Polícia, rozčúlená nad touto situáciou, jedinej správne zhodnotila nebezpečenstvo a zasiahla. Môže byť niečo desivejšie, ako predstava tragédie, ktorá mohla nastať na mieste, kde sa auta a vlaky pohybujú rýchlosťou, akú si nikto z nás nemôže ani len predstaviť?
Ich apel na občanov je jasný: chodci, cyklisti ani kolobežkári na rýchlostnej ceste nepatria! Môj Bože, ak je to nespochybniteľné, prečo to ľudia stále ignorujú? „Nové cesty sú tu, aby uľahčili jazdu, nie ako aréna pre hazardovanie s životom,“ dodáva polícia. Ale je to dosť? Členovia spoločnosti sa zdajú byť hlúchymi voči znakom varovania, ktoré im dávajú. Akákoľvek pomoc môže nastať hore, ale k tomu je potrebná zmena vnímania u bežného vodiča a chodca.
Situácia si žiada zmenu
Obraz stvárňujúci tieto bezstarostné kroky detí a ich rodičov ako bežnej normy sa stáva vážnym obvinením voči našej spoločnosti. Máme skutočne potrebu nechať deti behať po diaľnici? A kde je vedenie, ktoré by malo ukázať víziu pre lepšie bezpečnostné praktiky? Ak nie je možné zabezpečiť to najzákladnejšie, akou inou formou môžeme chcieť zlepšiť bezpečnosť na našich cestách? Všetko je tu – od morálky, ktorá zlyháva, cez zodpovednosť a neochotu prijímať zdravý rozum. To neplatí iba pre vodičov ale aj pre celé rodiny.
Položme si tvrdú otázku: Koľko takýchto incidentov je potrebných, aby sme sa konečne prebúdili z tohto hlbokého spánku nezodpovednosti? Musí ich byť viac, aby sa v očiach všetkých objavil strach a rozhorčenie? Pred zákonom sa nemôže stať normou zle uplatňovaná sloboda – by sa mala ukotviť zmysel pre povinnosť pred neželanými udalosťami, ktoré sa nedajú odvrátiť rodičovskými chybami.
