Antisemitizmus na vzostupe: Rozhovor s Irenou Kalhousovou
Teroristický útok počas židovského sviatku Chanuka v austrálskom Sydney znovu potvrdil, že antisemitizmus nie je len historikou, ale pretrvávajúcou hrozbou. Irena Kalhousová, expertka na Blízky východ, v rozhovore osvetľuje aktuálne trendy a zložitosti, ktoré tento fenomén sprevádzajú. V posledných rokoch sa zrejme vracia s väčšou silou, čo potvrdzujú aj štatistiky incidentov nahlásených v USA, Európe a Austrálii.
Kalhousová podotýka, že po vypuknutí vojny v Gaze dňa 7. októbra, vzniká v spoločnosti vážny pocit ohrozenia, najmä v židovských komunitách. „Máloktorá skupina sa dnes cíti taká fyzicky ohrozená ako Židia,” hovorí a upozorňuje na to, že útoky zasahujú nielen symboly, ale aj jednotlivcov a komunity.
V rozhovore sa dotýka aj iného aspektu tejto krízy. Akt jednotlivej moslimského obchodníka, ktorý sa pokúsil zabrániť útoku, osvetľuje solidaritu, ktorá narúša stereotypné pohľady na konflikt. Tento moment ilustruje, že všeobecné zovšeobecňovanie v súvislosti s násilím môže viesť k nesprávnym interpretáciám.
Kalhousová pokračuje vo svojom hodnotení. „Antisemitizmus sa síce manifestuje rôznymi formami, ale najviac rozdeľujúcou otázkou je antisionizmus, teda popieranie práva Izraela na existenciu,” objasňuje. Práve tento aspekt robí rozlíšenie medzi legitímnou kritikou a antisemitizmom tak ťažkým. Zatiaľ čo niektorí odborníci tvrdia, že extrémna kritika voči Izraelu sa stáva novou podobou antisemitizmu, medzi subjektmi tohto diskurzu panuje nezhoda.
Podľa Kalhousovej je nevyhnutné uznať, že tradičný extrémizmus pravice nie je jediným zdrojom antisemitizmu. Nové formy, ktoré sa objavili po druhej svetovej vojne, a dnes sú viditeľné najmä v ľavicových a propalestínskych kruhoch, predstavujú skutočnú výzvu. „Tento ‘nový antisemitizmus’ môže byť kódovaný v jazyku zdôrazňujúcom ľudské práva, no máme dôkazy, že vedie k demonizácii Židov,” konštatuje.
Situácia je, podľa Kalhousovej, znepokojivá, pretože aj keď sú antisemitické praxie klasifikované ako neprijateľné, mnoho ich nositeľov sa ochotne vyjadruje o svojom odmietaní antisemitizmu. K týmto stereotypom sa však opätovne vraciame, čo vedie k nebezpečenstvu delegitimizácie židovskej identity.
Na záver, expertka zdôrazňuje, že schém, ktoré zlyhávajú v boji proti antisemitizmu, by sa mala zamerať na vzdelávanie a schopnosť skúmať hranice slobody slova. „Jedine prostredníctvom prijateľnej a informovanej diskusie môžeme získať víťazstvo nad predsudkami,” uzatvára Kalhousová, pričom apeluje na potrebu vážneho zamyslenia o tom, ako spoločnosť reaguje na zlo, ktoré antisemitizmus predstavuje.
