Nový partner Európy namiesto USA? Čína nie je dobrý nápad, tvrdí expert
Keď sa Amerika vzďaľuje, Európa sa obzerá po Pekingu ako potenciálnom novom partnerovi. Nemecký kancelár Friedrich Merz, spolu s ďalšími európskymi lídrami, čoraz častejšie diskutuje o budovaní vzťahov s komunistickou Čínou, hoci mnohí analytici varujú pred rizikami spojenými s takýmto zbližovaním.
Merz sa počas svojich nedávnych rokovaní so Si Ťin-pchingom zameral na ekonomické otázky. Napriek súčasnému politickému napätiu, čelí Nemecko významnému obchodnému deficitu voči Číne, ktorý v minulosti prekonal hodnotu 90 miliárd eur. Analytici upozorňujú, že čínske štátne subvencie a podhodnotená mena predstavujú vážne prekážky pre nemecké podniky a pracovníkov.
Riziká a výhody zbližovania sa s Čínou
Riziká, ktoré sú spojené so zbližovaním sa s Čínou, vyplývajú predovšetkým z povahy čínskeho politického režimu a jeho ambície expandovať svoje vplyvy na úkor západných krajín. Podľa experta Lukáša Laša zo Ostravskej Univerzity je toto sblíženie „strategicky riskantné”, a to najmä v súvislosti s rôznymi záujmami krajín G7. V kontexte aktuálneho konfliktu na Ukrajine a podpory Ruska zo strany Číny, západné štáty musia prehodnotiť svoje prístupy.
Napriek tomu Merz vyjadril svoju túžbu znížiť obchodnú nerovnováhu a zabezpečiť transparentnejšie podmienky pre obchod. On zároveň naznačil, že bez ohľadu na ekonomické výzvy, Nemecko nemá v úmysle sa od Číny ekonomicky odpútať, ale skôr chrániť svoje záujmy.
Nové spojenectvá v celosvetovom kontexte
Príklad Nemecka nie je osamotený. Kanadský premiér Mark Carney a britský premiér Keir Starmer sa taktiež pokúsili nadviazať bližšie vzťahy s Pekingom. Carney oznámil zníženie ciel na čínske elektromobily, aby diverzifikoval obchodné vzťahy, zatiaľ čo Starmer rokoval o „resete” ekonomických vzťahov so Si Ťin-pchingom.
Aj slovenskí lídri musia brať do úvahy výsledky týchto diplomatických snáh, pretože vzťahy s Čínou majú reálne dopady na európske trhy a geopolitickú rovnováhu. Krajiny, ktoré sa rozhodnú nadviazať spoluprácu s Čínou, musia zároveň zohľadniť, ako táto spolupráca ovplyvní ich vzťahy so Spojenými štátmi a koalíciou demokratických krajín.
Pragmatizmus alebo riskantná stratégia?
Hlavnou otázkou ostáva, do akej miery bude Európa schopná strategicky navigovať vzťahy s Pekingom bez toho, aby riskovala svoje demokratické hodnoty a ekonomickú stabilitu. Zatiaľ čo niektorí lídri tvrdia, že je to pragmatický krok, iní varujú, že takáto spolupráca by mohla viesť k nevhodným kompromisom, čo by znamenalo pre modernú Európu zasadenie vážnych rán.
