Rodinné filmové striebro – digitálne zreštaurovaná slovenská filmová klasika
Medzinárodný filmový festival IFF ART FILM Košice, ktorý sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026, opäť prinesie do svojho programu sekciu Rodinné filmové striebro. V tejto sekcii sa diváci môžu tešiť na ukážku desiatich filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ), pričom takmer všetky tituly prešli digitálnou reštaurovanou prácou. Sekcia ponúkne komplexný pohľad na slovenskú kinematografiu prostredníctvom filmov, ktoré dokumentujú historické obdobia a kultúrne zmeny, predovšetkým v štyroch desaťročiach od konca druhej svetovej vojny po neskorý socializmus.
Výber filmov pripravili odborníci na filmovú históriu a teóriu, vrátane umelca Martina Palúcha, ktorý je zároveň umeleckým riaditeľom festivalu, a Mariána Hausnera, riaditeľa Filmového archívu SFÚ. Medzi nimi sa objavuje aj Martin Kaňuch, zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov. Ukážky z filmov predstavujú mix hraných, dokumentárnych a propagandistických snímok, ktoré významne prispeli k formovaniu slovenskej kultúry a kolektívnej pamäti.
Povojnové dokumenty a obžaloby
Na zahriatie publika je pripravené štyri videá dokumentujúce reakciu na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie po vojne, počas ktorého sa realizovali povojnové súdne procesy s vojnovými zločincami.
Jedným z najvýznamnejších titulov je film „Za slobodu” z roku 1945, ktorý zrežíroval Paľo Bielik. Toto dielo zachytáva autentický materiál nakrútený počas Slovenského národného povstania a stal sa cenným archívnym zdrojom pre ďalšie dokumenty týkajúce sa tejto historickej udalosti. Ďalší dokument, „Sú osobne zodpovední: za zločiny proti ľudskosti!” od Jána Kadára, predstavuje montážnu obžalobu pripravujúcu sa na povojnové procesy, pričom jeho komentár nahovoril Ladislav Chudík.
Podobne významný je aj druhý diel Kadárovho dvojdielneho dokumentu, „Sú osobne zodpovední: za zradu na národnom povstaní!”, ktorý sa zameriava na osobnú zodpovednosť predstaviteľov vojnového režimu.
Epizódka a jej dopad
Medzi ďalšie výnimočné filmy patrí „Epizódka” od Leopolda Laholu z roku 1948, ktorá otvára dvere k jeho nádejnému filmárskemu umeniu, skôr než bol pod tlakom politických pomerov nútený k emigrácii.
Prvý vrchol slovenskej kinematografie
Prvá polovica päťdesiatych rokov prijíma výraznejšie generácie slovenských filmov, ktoré sa snažia reflektovať život a jeho premeny. Dielo „Človek z Málinca” od Rudolfa Urca z roku 1959 je dokumentárny portrét partizána Júliusa Kaličiaka, ktorý stratil obe nohy, no napriek tomu sa stal úspešným traktoristom vo svojom okresu. Film patrí do kategórie reprezentatívneho diela UNESCO.
Odvrátená stránka obdobia je snímka „Muž, ktorý sa nevrátil” od Petra Solana, detektívny film z roku 1959, ktorý vniesol do slovenskej kinematografie atmosféru noir, opisujúc záhadnú vraždu inžiniera Kovalského a osudy postáv okolo nej.
Experimenty a premeny v 70. a 80. rokoch
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa slovenská kinematografia experimentálne vyrovnáva s globalizovaným svetom. Peter Mihálik vo filme „Lilli Marlen” z roku 1970 vytvára koláž, ktorá konfrontuje záznamy z vietnamskej vojny s pieseňou slávnej herečky Marlene Dietrich, pričom skúma emocionálny náboj prostredníctvom archívnych záberov.
Ján Piroh svojimi dokumentmi „Kangchenjunga” (1981) a „Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 %” (1981) prenáša divákov do vzdialených zemepisných šírok, čím dokumentuje expedičné úspechy československej horolezectva a každý film, tak jednotlivé elementy viazané na vytrvalosť v extrémnych podmienkach.
Záver festivalu a pokračovanie tradície
Festival IFF ART FILM Košice 2026 nie je len oslavou minulosti slovenskej kinematografie, ale aj neustálym úsilím o zachovanie a digitálne zreštaurovanie týchto významných diel. Cinepassy na festival sú dostupné online, pričom organizátori vyzývajú všetkých nadšencov filmu, aby prišli osláviť dedičstvo slovenskej kultúry a filmovej tvorby.
