Viedenský súd posiela bývalých vysokopostavených sýrskeho režimu do väzenia
V pondelok súd vo Viedni uznal dvoch bývalých vysokopostavených predstaviteľov sýrskeho režimu, exgenerála Chálida Halabího a podplukovníka Musabu abú Rukbu, vinnými za mučenie opozičných aktivistov a udelil im osem rokov väzenia. Oboch odsúdili za ich úlohu v mučení, nátlaku a sexuálnych útokoch na odporcov vlády systému pana Bašára Asada, ktorý trval od roku 2011 do roku 2013. Taktiež im nariadili zaplatiť odškodné v celkovej výške 130-tisíc eur obetiam.
Za mučenie a nátlak sú vinení
Triapolročný Halabí, ktorý pôsobil v sýrskych spravodajských službách, a 54-ročný abú Rukba, prezývaný „Anjel smrti“, dostali rozsudok za ťažké ublíženie na zdraví, nátlak s priťažujúcimi okolnosťami a sexuálne napadnutie. Súd konštatoval, že ich činy sa odohrávali v meste Rakka a boli súčasťou „systematického mučenia organizovaného vládou“ od apríla 2011 do marca 2013.
Odpovedajú na vážne obvinenia
Obvinenia voči týmto dvom bývalým predstaviteľom režimu sú vážne a rozpráva ich samotný proces, pričom svedkovia – obete mučenia – vypovedali o krutoch, ktorým čelili zo strany strážcov pod velením odsúdených. Obaja muži sa počas súdneho konania odmietli priznať k vine.
Ostrosledovaný prípad
Celý proces bol pod drobnohľadom rakúskych prokurátorov, ktorí obvinili Halabího a Rukbu z opakovaných porušovaní ľudských práv a nariadenia mučenia protestujúcich. Tieto obvinenia sa objavili aj v kontexte tajnej dohody medzi rakúskymi a izraelskými spravodajskými službami z mája 2015, ktorá umožnila Halabímu utiecť do Rakúska a požiadať o azyl.
Princip univerzálnej jurisdikcie
Prípad Halabího a Rukbu je významný aj z hľadiska aplikácie univerzálnej jurisdikcie, ktorá umožňuje európskym súdom súdiť závažné medzinárodné trestné činy bez ohľadu na miesto, kde boli spáchané. Halabí sa snažil poprieť obvinenia, avšak výpovede obetí a prezentované dôkazy naznačujú, že mučenie bolo bežnou praxou počas jeho služby.
Dosah a význam rozsudku
Rozsudok vo Viedni predstavuje krok dopredu v boji proti beztrestnosti a za ochranu ľudských práv. Tento prípad demonštruje, ako môžu byť zločiny spáchané počas vojny stíhané a vyšetrovane aj mimo krajiny, v ktorej sa uskutočnili. Európa sa tak stáva významnou arénou pre stíhanie a výkon spravodlivosti voči praxiam, ktoré porušujú základné práva jednotlivcov.
