Dlhová pasca sa otvára dokorán
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka prekročil trojpercentnú hranicu, čo je vyššia úroveň ako po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v prípade Spojených štátov vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. Ceny amerických dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov. Podobne je na tom Nemecko aj eurozóna.
Čo stojí za rastom výnosov
Analytik ČSOB Marek Gábriš menuje viacero faktorov: rast dlhu viacerých krajín, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám do umelej inteligencie a obrany, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast úrokových sadzieb.
Odborník Finaxu Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú dátové centrá a rozvoj AI dlhopismi s dlhou splatnosťou. Tie sú pre investorov atraktívne. Kým USA majú rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali najvyššie hodnotenie AAA. Štát tak už nemusí byť spoľahlivejší dlžník než úspešná nadnárodná firma.
Pánis dodáva, že trhoví hráči si myslia, že tvorcovia hospodárskej politiky budú najjednoduchšie znehodnocovať dlh infláciou, za čo pýtajú vyššiu rizikovú prirážku.
Ako je na tom Slovensko
Európska komisia očakáva bez ďalších opatrení rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Znižovanie schodku komplikuje slabý rast ekonomiky aj starnutie obyvateľstva.
Napriek tomu štát problém s pôžičkami nemal. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok. Rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti približne 120 bázickým bodom z leta 2024.
Podiel zahraničných investorov na držbe slovenských dlhopisov je asi 60 percent. Pri prípadnej kríze bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh. Slovenský dlhopisový trh je oproti ostatným európskym malý a s nízkou likviditou.
Šetriť sa nedarí, no ťažíme z eura
Gábriš upozorňuje, že vládna konsolidácia nevedie k úplne očakávanému výsledku a dobré roky sa nevyužili na redukciu dlhu. Pánis vidí riziko, že mnohí veritelia môžu byť blízko limitov, koľko chcú investovať do slovenských dlhopisov. Pozitívom je zaradenie slovenských dlhopisov do FTSE World Government Bond Indexu od júna.
Odborníci sa zhodujú, že Slovensku pomáha členstvo v eurozóne. Slovensko stále ponúka relatívne atraktívny pomer rizika a výnosu v rámci eurozóny.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne sme neďaleko od dvojnásobku. Ak si štát požičia 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie, vyjde ho to na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac.
Výdavky na úroky môžu rásť aj po ustálení trhových výnosov, keďže starý lacný dlh sa nahrádza postupne drahším. Čím viac budeme platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude zvyšovať dane.
Riziko dlhovej krízy v Európe
Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. Čelí pomalému rastu pri schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent ekonomiky. Ide o druhú najväčšiu ekonomiku eurozóny.
Tonka pripomína, že riziko dlhovej krízy rastie, keď vyššie úroky zaťažujú rozpočet a investori pochybujú o splácaní záväzkov. Dôležitá je aj doba splatnosti dlhu a rýchlosť rastu ekonomiky.
Eurozóna má dnes viac možností zasiahnuť vrátane eurovalu a nástrojov Európskej centrálnej banky. Tie môžu pomôcť upokojiť trhy, ak panika vytlačí výnosy na úrovne nezodpovedajúce hospodáreniu krajiny.
