Mala si udierať nožničkami do úst, preto ju škola neprijala
Gabriela Čičmancová sa stará o dvadsaťročnú dcéru Emu, ktorá má znížený intelekt a prejavy autizmu. Ema sa dokáže osprchovať, obliecť a prihriať jedlo, no sama si neumyje vlasy, neostrihá nechty ani si nenavarí.
Ema mala nastúpiť do praktickej školy, no neprijali ju. Škola uviedla nesplnenie kritérií. Pri prijímacom konaní pedagogičky tvrdili, že si pri strihaní nožničkami udierala do úst a na konci ich mala opuchnuté, čo vyhodnotili ako sebapoškodzovanie.
Gabriela si vyžiadala prístup k spisu. Uviedla, že bola celý čas na chodbe a nič také si nevšimla. Pýtala sa psychologičky, či pri tom bola, no tá odpovedala, že nie, ale musia dbať na bezpečnosť.
Podľa Gabriely bola pri prijímačkách priložená aj správa z centra prevencie s popisom stereotypných pohybov, ktoré sú u Emy v novom prostredí a pod stresom bežné. Škola uviedla, že má k dispozícii iba jedného asistenta na triedu.
Gabriela podala odvolanie, ktoré zamietli. Na úradoch jej odpovedali, že je to na rodičoch. Ema tak od septembra zostala doma. Rodina stále čaká na rozhodnutie, či dcéru prijmú.
Ministerstvo školstva uviedlo, že prijímacie konanie sa riadi školským zákonom a za kritériá zodpovedá riaditeľ školy. Pri uchádzačoch so zdravotným znevýhodnením je podľa ministerstva nevyhnutné prihliadať na zdravotný stav a odporúčania poradenských zariadení.
Gabriela pred tromi rokmi odišla z práce, pretože pre dcéru nemal kto chodiť do školy. Pracuje na živnosť a študuje psychológiu. Pred desiatimi rokmi založila občianske združenie, pretože deti ako Ema nemohli chodiť na krúžky či tábory.
Ema má mladšiu sestru. Gabriela priznáva, že mladšia dcéra musela dozrieť príliš rýchlo. Náročnú situáciu s diagnózami nezvládla s bývalým manželom. Ema sa s otcom stretáva každý druhý víkend.
Napriek tomu Ema zvláda veci, ktoré boli predtým nepredstaviteľné. Chodí na koncerty, bola s mamou v New Yorku a sníva o Austrálii. Gabriela hovorí, že prvýkrát za desať rokov nemá žiadny plán B a netuší, čo bude.
