Ficova kampaň strachu
Strach z vojny je jeden z najsilnejších politických nástrojov. Robert Fico to vie. Ponúka nám príbeh: NATO nás môže zatiahnuť do vojny, článok 5 môže poslať naše deti na front a on je ten, kto nás ochráni. Lenže tento príbeh stojí na nesprávnom vysvetlení toho, čo článok 5 znamená.
Každý si spomenie, kedy sa naposledy bál. Ten pocit ťažoby v žalúdku, nervozita a čakanie, čo sa stane. Od chvíle, keď mám Emíliu, poznám nový rozmer strachu. Správy už nečítam iba ako bezpečnostná analytička, ale aj ako rodič.
Falošná voľba
Aj v politike ide o strach. Strach z vojny, zo zabíjania, utrpenia a bolesti. Práve preto je taký účinný. Stačí niekoľko silných obrazov a zložité otázky sa zmenia na jednoduchú dilemu: Chcete vojnu, alebo mier? Chcete, aby vaše deti išli bojovať, alebo zostali doma? Chcete NATO, alebo nechcete vojnu?
Toto je falošná voľba, ktorú nám cez víkend opäť naservíroval Robert Fico. Môžeme chcieť mier a zároveň chápať, že mier sa niekedy musí chrániť. Môžeme nechcieť vojnu a podporovať obranné schopnosti vlastnej krajiny. A môžeme byť členom NATO bez toho, aby sme chceli vojnu s Ruskom.
Práve strach z vojny bude jedným z hlavných Ficových nástrojov v predvolebnej kampani. Rovnako s ním pracoval Peter Pellegrini v prezidentskej kampani.
Čo naozaj hovorí článok 5
Článok 5 hovorí, že ozbrojený útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým a ostatní spojenci sa zaväzujú napadnutému pomôcť. Ako, to už článok 5 neurčuje jedným univerzálnym spôsobom.
Každý štát prijíma opatrenia, ktoré považuje za potrebné. Môže ísť o vojenskú pomoc, ale nemusí. Toto je článok 5. Nie tlačidlo „vojna“. Nie mechanizmus, ktorý automaticky pošle slovenských vojakov na front.
Je to záväzok kolektívnej obrany. Jeho najväčšia sila spočíva v tom, že dúfame, že ho nikdy nebudeme musieť použiť. Práve odstrašenie je jedným z hlavných zmyslov článku 5.
Neopakujme históriu
Obraz, ktorý Robert Fico ponúka, je falošný. Útočí na náš strach a ponúka silného vodcu, ktorý nás má ochrániť pred hrôzami vojny. Aj za cenu ústupkov voči diktátorovi, ktorý vojnu rozpútal.
Predstava, že Putin sa uspokojí s tým, čo už dosiahol, je nebezpečne naivná. Stačí sa pozrieť na Ukrajinu. Neustále spochybňovanie našich záväzkov oslabuje dôveru medzi spojencami.
Skutočná cenovka za politickú kampaň
Niekto môže povedať, že sú to len reči a politika. Nie sú. Slová slovenského premiéra počúvajú naši spojenci. A počúvajú ich aj tí, ktorí skúšajú jednotu spojencov.
Dôvera sa buduje dlho, stráca sa oveľa rýchlejšie. Po Ficovi a spol. máme čo opravovať.
Prvým krokom je vziať krajinu späť z rúk Fica. Druhým je brániť naše členstvo v NATO a záväzok kolektívnej obrany. A tretím je nedovoliť politikom, aby zneužívali náš strach.
Nebáť sa vojny je hlúpe. Nepripravovať sa na rôzne scenáre je ešte hlúpejšie. NATO a Európska únia sú naším životným priestorom. Nechceme vojnu. Chceme mier, ale nie otroctvo a okupáciu.
