Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce. „Načo mi boli celé tie skúsenosti?“
Umelá inteligencia mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy troch mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci. „Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou?
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie. Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala ako dieťa. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu.“
Výmena zamestnania už pred 30-tkou
Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce. „Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí 29-ročná žena.
„Trh práce čoraz častejšie priraďuje k jednotlivým pozíciám veľmi úzke súbory zručností. Ťažšie sa potom prechádza medzi rôznymi oblasťami,“ vysvetľuje sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno. Podľa neho môže rozvoj AI ešte viac posilniť pocit neistoty.
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti, či je to správna cesta. Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu.
„Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ‚vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 o generácii Z vyjadrilo spokojnosť s prácou na globálnom merítku 60 % mladých pracovníkov. Podľa štúdie EY sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.
„Dnes je populárna idea celoživotného vzdelávania. Otázka však je, dokedy sa dá takto vzdelávať,“ upozorňuje sociológ Filip Dokurno.
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako malá dievčatko vedela, že chce robiť niečo zmysluplné. Vybrala si právo, veriac, že ako právnička bude môcť napĺňať svoju misiu. Na konci štúdia však narazila na tvrdú realitu. Neskôr sa stala marketingovou riaditeľkou.
Profesionálny úspech mal však svoju cenu: „Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Nakoniec telo nevydržalo.“ Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie.
Zmena osobného rozvoja
Aleksandra tvrdí, že jej príbeh nie je len o zmene povolania, ale predovšetkým o zmene pohľadu na prácu. Priznáva, že dlho verila, že keď má dobré vzdelanie, dobrú prácu a povýšenie, mala by byť šťastná. Až vyhorenie a zdravotné problémy ju prinútili zastaviť sa.
