ETS nie je len cena uhlíka. Slovensku prináša stovky miliónov eur na modernizáciu
Diskusia o európskom systéme obchodovania s emisiami by sa nemala skončiť pri otázke, či je emisná povolenka drahá. Rovnako legitímne je pýtať sa, čo by sme stratili, keby sme ETS oslabili.
Konflikt na Blízkom východe nám opäť pripomína, aká nebezpečná a drahá je závislosť od dovážanej energie. Odpoveďou Európy preto nie je návrat k fosílnym palivám. Je ňou viac vlastnej energie, rýchlejšia elektrifikácia a nižšia energetická náročnosť.
Výsledky už vidíme. V roku 2025 pochádzalo v EÚ z obnoviteľných zdrojov 47,3 percenta vyrobenej elektriny. Podiel uhlia klesol za dve desaťročia z približne tretiny na menej ako desatinu. Spolu s jadrovou energiou dnes čisté zdroje vyrábajú viac elektriny než fosílne palivá.
ETS funguje od roku 2005. Jeho princíp je jednoduchý: kto vypúšťa emisie, platí. Systém tak vytvára tlak na zmenu technológií a zároveň peniaze na ich financovanie. Od jeho vzniku klesli emisie v pokrytých sektoroch približne o polovicu.
ETS priniesol viac ako 270 miliárd eur príjmov, ktoré smerujú do inovácií, dekarbonizácie priemyslu a modernizácie energetiky. Emisná povolenka nie je iba náklad, je aj zdrojom peňazí na investície do technológií, ktoré firmy postupne oslobodzujú od fosílnych palív. Cenu elektriny ovplyvňujú náklady na výrobu, ceny plynu, siete, dane aj ďalšie zložky. Jedným z hlavných dôvodov vysokej ceny zostáva závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív, najmä plynu.
Pre Slovensko je ETS dôležitý nielen ako regulačný nástroj, ale aj zdroj investícií. Z aukcií emisných povoleniek získava Slovensko stovky miliónov eur ročne v závislosti od ceny uhlíka. Tieto peniaze majú smerovať na klimatické a energetické opatrenia, modernizáciu, energetickú efektívnosť či podporu domácností a podnikov.
Príkladom je tohtoročný reštart hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom. Vláda pre ňu vytvorila novú kompenzačnú schému, podľa slov premiéra založenú výlučne na peniazoch z emisných povoleniek.
Ešte väčší význam má Modernizačný fond, financovaný priamo z výnosov ETS a určený pre členské štáty s nižšími príjmami. Slovensko z neho môže v rokoch 2021 až 2030 čerpať približne štyri miliardy eur v závislosti od ceny povoleniek. Peniaze idú do energetiky, obnoviteľných zdrojov, teplárenstva, energetickej efektívnosti či na pomoc zraniteľným domácnostiam.
Významným príkladom je U. S. Steel Košice. Z Modernizačného fondu má dostať podporu na elektrickú oblúkovú pec a zariadenie na delenie vzduchu. Celková investícia má dosiahnuť približne 900 miliónov eur. Podľa vlády môže od roku 2030 znížiť emisie fabriky približne o tri milióny ton CO₂ ročne a pomôcť udržať priemyselnú výrobu a pracovné miesta na východe Slovenska.
Ak chceme ETS výrazne oslabiť, čím nahradíme peniaze, ktoré dnes financujú takéto investície? Z výnosov ETS sa financuje aj Inovačný fond, jeden z najväčších európskych nástrojov na podporu nízkouhlíkových technológií. Podporuje napríklad výrobu zeleného vodíka pre chemický priemysel či dekarbonizáciu výroby sladu pre pivovary. Na Slovensku podporil projekt spoločnosti Lixea, ktorý bude premieňať odpadovú biomasu na celulózu a lignín.
ETS však nie je bezchybný. Energeticky náročný priemysel potrebuje predvídateľné podmienky, dostatok čistej energie a ochranu pred konkurenciou z krajín s výrazne nižšími uhlíkovými nákladmi. Preto dostávajú energeticky náročné odvetvia bezplatné povolenky, ktoré na Slovensku v priemere pokrývajú viac ako 60 percent ich emisií.
Čína masívne investuje do solárnej a veternej energetiky, batérií, elektromobility a ďalších čistých technológií. Od roku 2021 má vlastný systém obchodovania s emisiami, podľa objemu pokrytých emisií najväčší na svete. Kto bude mať lacnú a čistú energiu, bude mať výhodu pri výrobe ocele, hliníka, chemikálií, batérií aj ďalších priemyselných výrobkov.
Slovensko má dnes k dispozícii významný balík peňazí na modernizáciu hospodárstva – okrem ETS aj končiaci Plán obnovy, eurofondy či Fond na spravodlivú transformáciu. Výzvou je premeniť ich na projekty, ktoré znížia náklady na energiu, zvýšia energetickú bezpečnosť a udržia priemysel konkurencieschopný.
Diskusia sa preto nemá skončiť pri otázke, či je emisná povolenka drahá. Rovnako legitímne je pýtať sa, čo by sme stratili, keby sme systém výrazne oslabili. A najmä: kto a z čoho potom zaplatí modernizáciu slovenskej energetiky a priemyslu?
