Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr než ona sama
Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím a rozhoduje o sortimente. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila.
Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota v Hrubom Šúre. Kontroluje dodávky, objednávky a ceny skôr, než väčšina zákazníkov ešte spí. V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami, preto musí poznať, čo ľudia potrebujú a na čo sú roky zvyknutí.
Jednej zákazníčke pravidelne odkladajú kartón obľúbenej vody, iná si chodí po domáci chlieb. Keď niekto potrebuje mäso alebo pečivo na sobotu, predajňa ho objedná. „Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca.
Viesť jediný obchod s tradičnými potravinami v obci je umenie. Mária musí presne odhadnúť, čo sa v obci predá a v akom množstve. Zo skúseností priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu aj ďalšie novinky. Obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku.
Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša. Sme tu veľkú časť dňa, je to tak trochu naša domácnosť,“ opakuje kolegyniam.
Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty, si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila najskôr na brigádu. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto. Neskôr ju poslala za klasickú pokladnicu a napokon jej navrhla pozíciu vedúcej zmeny.
„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva pani Mária.
Všetky pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes. Je pre ňu akási pracovná Biblia. Vedúca predajne v Senci ju naučila zásadu, ktorou sa riadi dodnes: „Nič neodkladať na zajtra.“
Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre. Znova mala pochybnosti, ale opäť sa našli ľudia, ktorí jej povedali, že to zvládne.
V roku 2017 nezačínala iba v novom zamestnaní. Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Potom skúsila šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín aj cez víkendy.
Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, rozhodla sa to skúsiť. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne, ale uvedomila si, že musí rozprávať. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa,“ hovorí zo skúsenosti.
COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi potrebnými na zamestnanie. Z brigádničky sa stala predavačka, vedúca zmeny, zástupkyňa a napokon vedúca predajne. „Príležitosti prišli a ja som ich prijala ako výzvu. Bola som potešená, že nadriadení vo mne vidia niečo, čo som spočiatku nevidela ani ja sama,“ podotýka.
Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. Splnila si aj sen o malom psovi. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva úprimne.
„Najprv som prišla za peniazmi, potom za iným životom. Teraz už mám to, čo som chcela. Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou.
Vyštudovaná ekologička dnes hovorí, že svoje povolanie objavila v obchode a medzi ľuďmi. „Som veľmi vďačná za túto možnosť. Spoznala som aj samu seba,“ hovorí úprimne. Ďalší kariérny postup si neplánuje. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“
