Útok v Staškove otvoril strach rodičov aj detí. Ako ho zvládnuť bez ďalšej paniky
Po tragickom útoku v Staškove odborníci upozorňujú, že dôležité je nielen hovoriť o bezpečnosti škôl, ale aj pracovať so strachom detí, rodičov a učiteľov. Dôležité je preto najskôr upokojiť seba, vytvoriť deťom bezpečný priestor na rozhovor a až potom riešiť, čo im pomôže vrátiť sa do bežného režimu.
V utorok dopoludnia na základnej škole v Staškove na Kysuciach zaútočil 13-ročný žiak ôsmeho ročníka ostrým predmetom na učiteľky a spolužiakov. V dôsledku útoku zomrela žiačka a jedna učiteľka, druhá je v nemocnici v stabilizovanom stave.
Školy sú naďalej bezpečným miestom
Napriek tomu, že ide už o druhý smrteľný útok žiaka na škole za posledné dva roky, oslovení odborníci upozorňujú, že Slovensko nemá dáta, z ktorých by sa dalo jednoducho usúdiť, že agresivita detí a mladých v posledných rokoch rastie. Psychológ a psychoterapeut Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov po udalostiach v Staškove v posledných dňoch pozoruje medzi rodičmi výrazný strach, paniku aj konflikty na školách.
Rodičia by si podľa neho nemali vyčítať, ak po podobnej udalosti cítia intenzívny strach alebo im v hlave naskakujú katastrofické scenáre. Náš mozog je tak biologicky nastavený a v týchto situáciách od praveku chránime život a rodinu.
Strach môže viesť k zlým rozhodnutiam
Je však dôležité, aby zaznievalo aj to, že školy sú naďalej bezpečným miestom, hoci o vážnych prejavoch agresivity žiakov v posledných rokoch počúvame častejšie. Strach je emócia, ktorá má neuveriteľne veľkú schopnosť viesť k nerozumným rozhodnutiam, upozorňuje Križo.
Dospelí sa musia postarať najmä o vlastné prežívanie. Iba tak dokážu byť oporou svojim deťom alebo žiakom. Podobný názor má detská psychiatrička Zuzana Matzová z Národného ústavu detských chorôb. Po podobnej udalosti podľa nej potrebujú medzi prvými podporu práve učitelia.
Nie všetko treba vyriešiť okamžite
V náročných situáciách môže pomôcť uvažovať podobne ako pri krízovom manažmente: rozlíšiť, čo je v tejto chvíli naozaj nevyhnutné a čomu dať menšiu prioritu. Ak rodič cíti, že ho strach dočasne ovládne, podľa Križa nemusí byť problém ani v tom, ak rodina na chvíľu spomalí svoj bežný režim.
Matzová dopĺňa, že pri deťoch je najdôležitejší priestor, v ktorom môžu hovoriť o tom, čo prežívajú. S deťmi je vhodné vytvoriť pokojnú atmosféru a vypočuť si ich – ich názory, pocity a obavy. Nezľahčovať ich, ale pomôcť im riešiť ich nepohodu.
Ak sa dieťa po udalosti bojí a samo chce zostať krátko doma, jeden či dva dni mimo školy nemusia predstavovať problém. U niektorých detí však podobná udalosť nemusí vyvolať iba nový strach. Môže otvoriť aj staršie skúsenosti či zranenia, ktoré dovtedy zvládali.
Pribúda agresivity medzi deťmi?
Udalosť v Staškove prirodzene vyvoláva aj širšiu otázku, prečo sa niektoré deti dostávajú až k agresívnemu správaniu a či podobných problémov medzi mladými pribúda. O tom, čo konkrétne predchádzalo útoku v Staškove a aký bol jeho motív, zatiaľ nevieme dosť na to, aby bolo možné hovoriť o jeho príčinách.
Matzová zároveň upozorňuje, že na Slovensku nemáme relevantné štatistiky, ktoré by spoľahlivo ukázali, či agresivita detí v posledných rokoch rastie. Pri konkrétnom dieťati však zohráva významnú úlohu prostredie, v ktorom vyrastá.
Keď rodina pomoc hľadá, nemusí ju nájsť
Pri plánovanej agresivite je dôležité pozerať aj na to, kto na dieťa výchovne pôsobí, koho považuje za vzor a aké spôsoby riešenia konfliktov preberá. Pre deti je tiež dôležité mať dostatok mimoškolských aktivít a podnetov medzi rovesníkmi, aby neprežívali osamelosť.
Nie všetko však môže vyriešiť rodina či škola. Dôležité je aj to, či sa dieťa, ktoré pomoc potrebuje, k nej vôbec dokáže dostať. Slovensko podľa Matzovej zaostáva v prevencii, dostupnosti psychologickej, psychoterapeutickej aj pedopsychiatrickej pomoci, ale aj v kvalite liečby.
Ak prežívate ťažké obdobie, cítite strach, stres alebo sa ocitnete v krízovej situácii, obrátiť sa môžete na bezplatné a anonymné linky pomoci: Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566, Linka nádeje: 055/644 1155, IPčko.sk: 0800 500 300 alebo poradna@ipcko.sk, Linka pomoci pre deti a mladých ľudí: 116 111.
