Záhadná smrť ruskej laborantky vyvolala paniku. V lekárňach sa bijú o antibiotiká
V ruskom meste Irkutsk zažili obyvatelia tehlového obytného domu na Voronežskej ulici scénu pripomínajúcu napínavý thriller. Druhého októbra večer pri ich dome zastavili tri vozidlá, z ktorých vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách a začali dezinfikovať vchody do budovy.
Ostrý zápach prenikal do bytov. Ľudia v ochranných oblekoch obyvateľom povedali, že ich na adresu poslal Rospotrebnadzor – ruský federálny úrad vykonávajúci hygienický dozor – pretože akési dievča zomrelo na nebezpečný vírus. Žiadne ďalšie informácie nemali.
Išlo o 28-ročnú Dariju Šipilovovú, pracovníčku Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu, ktorá zomrela v noci z 1. na 2. októbra. Podľa jej kolegov najskôr vyzeralo, že má bežné nachladenie. Nemala teplotu, no jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval.
V práci bola naposledy 25. septembra. O štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov a o dva dni nato zomrela. Okamžite po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény.
Do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie, kde lekári a úradníci schválili operatívny akčný plán.
Ľudia, ktorí boli v kontakte so zosnulou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb, ktoré umiestnili v najmenej dvoch regionálnych nemocniciach. Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte. V karanténe ich držali tri dni, dvakrát denne im brali stery a nakoniec ich prepustili.
Regionálny novinár Pavel Stepanov tvrdil, že Šipilovová údajne rozbila skúmavku s pľúcnym morom a zatajila to. Táto verzia však nebola potvrdená. Kolegovia 28-ročnú laborantku považovali za zodpovednú a čestnú.
Ruské úrady tvrdia, že neexistuje žiadne riziko epidémie a mladá laborantka zomrela na zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie. Podľa Rospotrebnadzoru výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény. Medzi kontaktmi boli identifikované dva prípady infekcie koronavírusom a dva prípady rinovírusu.
Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev uviedol, že situácia je úplne pod kontrolou a mesto pokračuje žiť svoj život.
Chýry o tom, že príčinou smrti mladej ženy sa mohol stať pľúcny mor, však vyvolali paniku. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažia v miestnych lekárňach zohnať antibiotiká. V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám. Na uliciach sa po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach.
Biochemička Evgenija Choroševová vysvetlila, že ak by sa laborantka nakazila patogénom v práci a vedela by o tom, ako odborná pracovníčka by okamžite vedela rozpoznať príznaky. Fámy, že sa bála o incidente povedať zo strachu pred prepustením, označila za nezmysel.
Epidemiológ Andrej Aleksandrin považuje teóriu rozbitej skúmavky za nepravdepodobnú. Upozornil, že v moderných laboratóriách sa už používajú plastové skúmavky, ktoré sa prakticky nedajú rozbiť. Rospotrebnadzor poprel, že by vo výskumnom inštitúte došlo k havárii.
Chýry o možnom prípade nákazy pľúcnym morom zaujali aj zahraničie. Americký prezident Donald Trump oznámil, že chce o situácii telefonicky hovoriť s Vladimirom Putinom. Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus však uviedol, že organizácia požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc.
V Rusku naposledy evidovali prípady výskytu moru u človeka v rokoch 2014, 2015 a 2016. Išlo o tri prípady v Altajskej republike na hranici s Mongolskom. Patogén sa vtedy do organizmu nakazených dostal cez odreniny a rezné rany na koži počas porážky ulovenej zveri. Ani jeden z nakazených nezomrel.
