Požičiavame si a prejedáme to. Máme nulovú rezervu pre prípad krízy, varuje bývalý autor rozpočtov
Ekonóm Tatrabanky Juraj Valachy pripravoval tri štátne rozpočty ako hlavný ekonóm rezortu financií. Podľa neho deficit nie je zlý, pokiaľ sa peniaze požičiavajú na investície, ktoré ich vrátia. Vlády si však požičali na spotrebu, ich konsolidácie nepriniesli výsledky a vyčerpali tak akúkoľvek rezervu pre prípad krízy.
Valachy v rozhovore vysvetlil, prečo rozpočet na budúci rok neprináša reálnu konsolidáciu a neznižuje deficit. Pôvodný deficit bol plánovaný na 6,3 miliardy eur, no napokon je to 7,4 miliardy. Podľa neho to vyzerá, akoby si na poslednú chvíľu vytvorili priestor na rozdávanie vyše miliardy eur, ktorú nemáme a musíme si ju požičať.
Označenie predvolebný alebo politický rozpočet podľa neho znamená, že sa v tomto roku nekonsoliduje. Bolestivé opatrenia sa presúvajú do ďalších rokov a zároveň sa rozširujú nové výdavky trvalého charakteru, ako je valorizácia miezd, ktorú nemožno vziať späť.
Na otázku, načo sa robila konsolidácia, keď deficit zostáva rovnaký, Valachy odpovedá, že na príjmovej strane konsolidačné opatrenia reálne priniesli peniaze do rozpočtu. Na druhej strane však prišli nové výdavky, ktoré presadila samotná vláda. K tomu sa pridal rast úrokových sadzieb a úrokových nákladov, horší vývoj ekonomiky a energetická kríza.
Podľa Valachyho väčšina opatrení mala svoj účel, neboli to rozkradnuté peniaze. Problém však bol v tom, že sa nikdy nenašli dostatočné opatrenia na ich krytie. To, čo sa vybralo navyše, sa v pomere jedna k jednej aj minulo, takže deficit neklesol.
Najhoršie podľa neho je, že mnohé dane, ktoré sa dajú jednoducho a s jasným výnosom zvýšiť, už ďalej zvyšovať nemôžeme. V stredoeurópskom regióne sme vo viacerých aspektoch na hrane konkurencieschopnosti. Ako príklad uvádza spotrebnú daň z nafty. Ak by sme daň zvýšili, nákupy nafty na našich čerpacích staniciach by okamžite klesli a celkový výnos dane by sa v konečnom dôsledku znížil.
K téme dlhu Valachy uviedol, že ak budeme mať počas desiatich rokov päťpercentné deficity, náš dlh veľmi rýchlo vybehne na úroveň 100 % HDP. Väčšie krajiny majú podľa neho oveľa väčší ekonomický vankúš. Výnosy z francúzskych dlhopisov sú dnes vyššie ako slovenské, čo znamená, že finančné trhy vnímajú francúzske verejné financie ako rizikovejšie než slovenské.
Dôležité je podľa neho, kam dlh smeruje. Taliansko má síce vysoký dlh, ale dosahuje primárny prebytok. Každá krajina má svoj strop, po ktorý si vie bezproblémovo požičať. My máme vankúš do úrovne približne 70 % HDP.
Ak idú požičané peniaze do investícií, zadlžovanie je v poriadku, lebo sa v budúcnosti vráti. Ak si však robíme dlhy len na to, aby sme ich prejedli a rozdali na mzdách či sociálnych dávkach, je to problém. Väčšinu deficitu podľa Valachyho naozaj prejeme.
Podľa Valachyho bude musieť akákoľvek ďalšia vláda znova konsolidovať a deficit dostať výrazne pod 3 %, povedzme na 2,5 %, aby sa rast dlhu zastavil. Vyčerpali sme si takzvaný fiškálny priestor na prípadné ďalšie krízy.
Obsluha štátneho dlhu stojí približne 2,5 miliardy eur ročne, čo predstavuje celé jedno kolo konsolidácie. V ďalšom roku sa očakáva medziročný nárast o 400 miliónov eur len na úrokoch. To predstavuje takmer jeden percentuálny bod sadzby DPH alebo celú transakčnú daň.
K tomu sa pridáva demografia, kde starnutie populácie vyžaduje ďalších 200 miliónov eur ročne, ako aj záväzky voči NATO v oblasti obrany.
Predstava, že jednoducho ušetríme miliardy na obmedzení nákupu papiera či služobných áut, je podľa neho naivná. Bremeno konsolidácie musí byť rozložené rovnomerne medzi firmy, obyvateľov aj štát, medzi starých aj mladých. Skutočné úspory sa nachádzajú vo výdavkovej sfére – v sociálnych transferoch, zdravotníctve či pri daňových výnimkách, ktoré dosahujú 2,7 miliardy eur.
K dopadu rozpočtu na podnikateľské prostredie Valachy uviedol, že ak podnikateľ vidí deficit 5 % a v budúcnosti 6 %, je mu jasné, že príde ďalšia veľká konsolidácia. Dotkne sa ho to buď cez vyššie odvody a náklady na prácu, sektorové dane, alebo cez znížený kúpyschopný dopyt obyvateľstva prostredníctvom tržieb.
Na sľuby opozície o znižovaní daní Valachy reagoval, že pokiaľ máme deficit 6 percent, musíme ho najprv znížiť. Pre podnikateľov je najhoršie mať zlé verejné financie. Znižovať dane ako prvý krok bez riešenia výdavkov v prvom roku by bolo hazard.
Vie si predstaviť, že nová vláda najprv adresnejšie nastaví sociálne transfery, následne by zrušila zbytočnú agendu a až po stabilizácii výdavkov by mohla uvažovať o úpravách DPH či daní z príjmov.
Na otázku o možnom rozpočtovom provizóriu Valachy uviedol, že zákon o rozpočtovom provizóriu je na to skúpy a novela mala riešiť, ako fungovať v rozpočtovom provizóriu kvalitnejšie a precíznejšie. Je to podľa neho viac hanba pre vládu.
