Robert Fico útokom na Luciu Plavákovú iba maskoval vlastný strach
Šermovanie osemmiliardovými škrtmi, ktoré by priniesol vyrovnaný rozpočet, je iba premiérovo strašenie. Nič také nie je, ani nebude v hre. Ani keby vládli progresívci.
Robert Fico včera zaútočil na poslankyňu Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú, pretože sa vydala za svoju dlhoročnú partnerku. To, že to urobil akurát v deň štvrtého výročia teroristického útoku v Teplárni, pri ktorom boli pre svoju orientáciu zavraždení dvaja ľudia, je nehanebné a mimoriadne nevkusné ešte aj na Ficove pomery.
Fico je premiérom trinásť rokov. Za ten čas by sme ho mali poznať už dosť dobre na to, aby sme mu na túto lesť nenaleteli. Dobre vedel, že keď včerajšie tlačové vyhlásenie zakončí „homosexuálnymi manželstvami“ a tým, že opozícia a protivládne médiá „hodnotovo rozbíjajú Slovensko“, pozornosť sa sústredí výlučne na to.
Nikto nenúti vládu Roberta Fica ani do rozpočtového provizória. Zodpovednosť za to, aby prešiel rozpočet, ktorý navrhla vláda, predsa nesie jej parlamentná väčšina. Ak neprejde, nebude to dôsledok žiadneho tlaku zvonku, ale len zlyhanie vládnej koalície. A vyzerá to, že Fico to pokladá za reálnu možnosť.
Fico sa bude vyhovárať, že opozícia videla, že koalícia má len tesnú väčšinu, no aj tak nepomohla a za rozpočet nezahlasovala. Zjavne sa bojí predvolebného roka. Preto stále hovorí, ako za všetky problémy môže „externé prostredie“.
Nástroje na riešenie ekonomických kríz mu vraj vezme rozpočtové provizórium, no nástroj na to, ako vyriešiť túto politickú krízu stále má. Ak chce zabezpečiť koaličnú disciplínu, môže hlasovanie o rozpočte spojiť s vyslovením dôvery vláde. Teraz to, samozrejme, nezopakuje. Najmä preto, lebo by pôsobil ako mimoriadne slabý premiér.
Bojí sa rozpočtu, nie mileniek. Má sa prečo. A tento strach ničím nezakryje.
