Analytik pomenoval najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde v Staškove
Vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je oveľa viac, len sa končia samovraždami. Upozorňuje bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste staškovskej tragédie.
Expert na krízovú komunikáciu a zakladateľ spoločnosti Modrý anjel rozoberá tragédiu na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Prípad podľa neho ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie. „Mrzí ma, že ti je takto, poďme s tým niečo robiť. Toto v celom príbehu neprevažuje,“ pripomína Bránik.
Zlyhanie prirodzeného prostredia aj systému podpory
Podľa Bránika zlyháva prirodzené prostredie aj systém podpory problematických detí. Poukazuje aj na to, že sa hejt zo sociálnych sietí presúva až k samotným obetiam.
Bezpečnostné kamery sú pre potenciálnych páchateľov skôr výzvou než odstrašením. Útoky nemožno paušálne zvaľovať na psychiatrických pacientov a podobným útokom sa dá len ťažko úplne zabrániť.
Nezodpovedané otázky a potreba systémových zmien
O tragédii v Staškove sa stále nevie takmer nič, najmä čo sa týka motivácie páchateľa. Odborníci si stále skladajú obraz toho, čo sa presne stalo.
Dnes už podľa Bránika vieme, že neexistuje niečo ako typický páchateľ. Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička uviedla, že páchateľ po rozhovore nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho.
Bránik odmieta označenie útoku v Staškove za femicídu. Nenávisť páchateľa podľa neho nespočívala v tom, že obete boli ženy, ale v tom, že ich vnímal ako nositeľky moci.
Slovenský systém podpory detí je podľa analytika nezosieťovaný a chýba mu potrebná koordinácia. Ako príklad uvádza Fínsko, kde fungujú deradikalizačné programy a znížila sa šikana.
