Nestrašme treťou svetovou, tvrdia progresívci. Uhrík varuje pred vojnou, Smer mlčí
Rastúce bezpečnostné incidenty v členských krajinách Európskej únie a NATO vyvolávajú otázky, či Rusko začína voči nám viesť vojnu. Oslovili sme slovenských europoslancov naprieč politickým spektrom. Pýtali sme sa ich na reálne bezpečnostné riziká pre našu krajinu, adekvátnosť európskej odpovede aj na to, ako pripraviť Slovensko na scenáre, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné. Europoslanci za Smer neodpovedali.
Progresívne Slovensko: Nehovorme o tretej svetovej
Podľa europoslancov za Progresívne Slovensko je nepravdepodobné, že by Rusko vojensky priamo napadlo Slovensko, a odmietajú vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Upozorňujú však, že Putinovo Rusko vedie proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov a špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže sú jej pokračovaním. Pripomínajú augustový zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov pri Prešove. Incidenty podľa nich nie sú náhodné, ide o koordinovanú kampaň s cieľom oslabiť jednotu spojencov. Ako príklad uvádzajú Nemecko, ktoré oficiálne označilo Rusko za pôvodcu letného pokusu o útok na letisku v Lipsku a oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne. Slovensko by podľa nich malo hrozbu nahlas pomenovať, zrýchliť povoľovanie obranných projektov, posilniť kybernetickú bezpečnosť a boj s dezinformáciami a podporovať Ukrajinu.
Miriam Lexmann (KDH/EPP): Je to vážne varovanie
Incidenty považuje za vážne varovanie. Rusko podľa nej svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a nie je ochotné o ňom rokovať. Upozorňuje, že ľudia vo východnom Poľsku sa museli skrývať v úkrytoch pred dronovými hrozbami a po útokoch na lode v bulharských vodách desiatky rodín čakajú na informácie o nezvestných námorníkoch. Zvyšujúca sa intenzita a formy incidentov podľa nej jasne ukazujú, že sú zámerné a koordinované. Slovenská vláda by podľa nej mala byť súčinná pri hľadaní mierových riešení a prispievať k zvýšeniu bezpečnosti EÚ. Spochybňovanie článku 5 NATO či nová slovensko-ruská komisia podľa nej neprispievajú ani k bezpečnosti, ani k mieru.
Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený): Obávam sa toho
Incidenty sleduje s obavami, podľa neho potvrdzujú jeho kritiku prístupu EÚ a väčšiny členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. Tvrdí, že EÚ nedokáže sankciami ani masívnou vojenskou pomocou Ukrajine oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu a ohrozovať bezpečnosť európskych štátov. Ďalší nárast konfrontácie by si podľa neho vyžiadal masívne vojenské výdavky, na ktoré nemá zdroje žiadny európsky štát. Za schodnejšiu cestu považuje diplomatické aktivity na zmiernenie napätia, ktoré by podľa neho znamenali minimálne zmrazenie vojny na Ukrajine na dosiahnutých frontových líniách. Slovensko podľa neho musí na pôde EÚ vyvíjať úsilie, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom otvorení diplomatických rokovaní s Ruskom a zapojili aj USA a Čínu.
Milan Uhrík (Republika/ESN): Musíme reagovať
Ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, treba podľa neho adekvátne reagovať, no zároveň netreba podliehať paranoji a hľadať za každým padnutým stromom či pokazeným počítačom ruský útok. Skôr sa obáva, že EÚ a NATO je už vo vojne s Ruskom. Hoci žiadny štát EÚ ani NATO nebol Ruskom napadnutý, krajiny EÚ podľa neho prijali voči Rusku agresívne sankcie a dodali Ukrajine zbrane a spravodajské informácie. Nevie si predstaviť žiadnu veľmoc, ktorá by raketové útoky na svoje hlavné mesto dlhodobo tolerovala. Obáva sa, že pri takejto politike eskalácie môže konflikt prerásť do veľkej vojny. Bezpečnostné zložky by podľa neho mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
