Napätie v opozícii pred 17. novembrom
V opozičných stranách rastie napätie pred novembrovými protestmi. Najväčší konflikt, ktorý už mesiace rozdeľuje opozíciu, je ten medzi Progresívnym Slovenskom a Igorom Matovičom a jeho Hnutím Slovensko. Boj medzi dvoma najsilnejšími opozičnými stranami sa najnovšie prenáša aj k veľkému protestu plánovanému na 17. novembra. Doposiaľ nie je jasné, či Matoviča na námestie v Bratislave zavolajú.
Opozičné strany sa odmietajú akokoľvek k Matovičovi vyjadrovať. Demokrati ani KDH neodpovedali na otázky o spolupráci s Igorom Matovičom. Demokrati namiesto toho len skonštatovali, že sa sústredia na komunálne voľby a nebudú „energiu venovať na rôzne zákulisné hry“. KDH na otázky neodpovedalo vôbec. Líder Demokratov Jaroslav Naď pritom v minulosti nemal problém povedať, že s Hnutím Slovensko by mohla vzniknúť po voľbách vláda, ak to „bude potrebné“.
Progresívne Slovensko chce najskôr rokovať za zatvorenými dverami
Michal Šimečka či ostatní predstavitelia PS dlhodobo opakujú, že si nevedia predstaviť povolebnú spoluprácu s Hnutím Slovensko a Igor Matovič by podľa nich akúkoľvek vládu rozbil. Na otázku o účasti Matoviča na zhromaždení 17. novembra PS odpísalo, že je potrebné najskôr rokovať s partnermi v opozícii aj v občianskej spoločnosti, dohodnúť sa a až potom čokoľvek verejne oznamovať. „Mediálnych drám, kriku a odkazov už majú ľudia na Slovensku naozaj plné zuby,“ uviedli.
Gröhling sa chce s Matovičom rozprávať
Jediný, kto sa aktuálne vyjadruje k Igorovi Matovičovi a jeho účasti na protestoch, je Branislav Gröhling a SaS. „Mňa trochu zaráža, že jeden z našich partnerov hovorí o spájaní a potom ignoruje desaťpercentnú stranu. A na druhej strane musím ale povedať, že Igor Matovič naozaj že uráža a pomenováva veľmi expresívne svojich možno budúcich partnerov,“ odpovedal pre Aktuality.sk Branislav Gröhling na otázku, ako vníma konflikt medzi PS a Matovičom.
Gröhling sa chce s Matovičom stretnúť a rozprávať sa s ním o tom, ako by mohla vyzerať spolupráca opozície a Matoviča. Zatiaľ sa im to však nepodarilo. Na spoluprácu s Matovičom tlačí aj ďalší predstaviteľ SaS Alojz Hlina, ktorý na minulotýždňovej tlačovej besede v parlamente kričal, že Hnutie Slovensko nesmrdí a pričuchol si pritom k predsedovi poslaneckého klubu hnutia Michalovi Šipošovi.
SaS má ako jediná opozičná strana koaličnú skúsenosť s hnutím Igora Matoviča. Vzťahy boli také zlé, že SaS vládu predčasne opustila a vzťahy neskôr vyvrcholili pádom vlády Eduarda Hegera. No to sa udialo ešte za čias, keď SaS viedol Richard Sulík. Aktuálny šéf Gröhling napriek skúsenosti z minulosti hovorí o tom, že s Matovičom sa treba začať rozprávať. Upozorňuje na to, že bez približne 10 percent, ktoré Hnutie Slovensko získava v prieskumoch, nemôže vzniknúť po voľbách vláda zložená z aktuálnych opozičných strán združených okolo PS.
Na to je totiž potrebných 76 poslancov, čo iba PS, SaS a KDH v žiadnom prieskume nemajú. V najnovšom meraní NMS malo spojenie PS, SaS a KDH len 62 mandátov a s Igorom Matovičom mali 79. V AKO mali bez Matoviča 66 poslancov a v IPSOSe 69.
Šipoš: Je to o Šimečkovi a Dubécim
Predseda poslaneckého klubu Hnutia Slovensko Michal Šipoš vníma vymedzovanie sa voči ich hnutiu dlhodobo. Oceňuje však, že strana SaS zmenila svoj prístup a pochopila, že desaťpercentnú stranu nemožno ignorovať a že jedine spoločne dokáže opozícia poraziť aktuálnu vládu. Podľa Šipoša však Progresívne Slovensko takýto posun stále nespravilo. Hlavný problém na strane PS vidí v dvoch konkrétnych predstaviteľoch – Michalovi Šimečkovi a Martinovi Dubécim, ktorí sa podľa neho spolupráci za každú cenu bránia a stále snívajú o „vzdušných zámkoch“.
V súvislosti s pripravovanými podujatiami k 17. novembru Šipoš zdôraznil, že to bolo práve Hnutie Slovensko, ktoré ako prvé pozvalo všetky opozičné demokratické strany na zhromaždenia v krajských mestách.
Námestie má občianska spoločnosť
Námestie slobody v Bratislave si rezervovala občianska spoločnosť, ktorá chystá podujatie „NEŽNÁ!“. Hlavnými organizátormi sú mimovládky Chcem tu zostať, Platforma pre demokraciu a Mestá za demokraciu. Organizátori vylúčili, že tento rok uvoľnia na čas námestie podobne, ako to urobili vlani. „Naším cieľom je priniesť do ulíc Bratislavy a ďalších miest oslavy najvýznamnejšieho sviatku slobody a demokracie pre všetkých bez ohľadu na to, koho volia. Predstaviteľov verejného života sme preto vyzvali, aby nezneužívali 17. november ako nástroj na politickú konfrontáciu a polarizáciu spoločnosti,“ uviedli organizátori.
V Bratislave tak možno budú naraz až dve podujatia k 17. novembru. Jedno bude viesť občianska spoločnosť a druhé opozičné strany len o niekoľko stoviek metrov ďalej na Námestí SNP.
