Štátnu pôdu si prenajalo družstvo známeho biznismana, je tam toxické jazero
Pozemok vo vlastníctve štátu v priemyselnej zóne na okraji Skalice si od Slovenského pozemkového fondu prenajalo poľnohospodárske družstvo ROD Skalica, v ktorom je koncovým užívateľom výhod podnikateľ Ivan Kmotrík. Namiesto farmárskych prác však na parcele vznikla sporná skládka odpadu, na ktorú upozornili Aktuality.sk. Pozemok v súčasnosti využíva miestny podnikateľ Tomáš Hertl a jeho firma H+H Skalica.
V nájomnej zmluve so štátom sa pritom družstvo zaviazalo, že zabráni vzniku skládky odpadu na prenajatých pozemkoch. Ak by napriek tomu nelegálna skládka vznikla, zmluva ukladá nájomcovi povinnosť bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, obci, prenajímateľovi a nelegálnu skládku odstrániť na vlastné náklady.
Miestni ľudia sledovali, ako na pôvodne štátnom pozemku postupne pribudol plot, mechanizmy a zariadenia na spracovanie odpadu. Podľa obyvateľov zo skládky presakuje do pôdy a spodných vôd nebezpečná chemická brečka, ktorá predstavuje hazard pre okolité životné prostredie.
Člen predstavenstva družstva ROD Radoslav Štepanovský kategoricky odmietol, že by družstvo poskytlo firme H+H Skalica parcelu do podnájmu či užívania. Tvrdí, že k pozemku neexistuje žiadna podnájomná zmluva, a preto nemali čo oznamovať pozemkovému fondu. Družstvo podľa jeho slov pozemok prestalo užívať, lebo si ho neznáma osoba oplotila a poľnohospodárom zamedzila jeho užívanie. Oplotením vraj stratili faktickú kontrolu nad pozemkom aj reálnu možnosť zamedziť vzniku skládky.
Na otázku, prečo vznik skládky a oplotenie neoznámili orgánom, družstvo argumentuje konaním svojich zamestnancov v teréne. Tí podľa Štepanovského pravdepodobne nepostúpili informáciu o vzniku skládky za plotom, pretože oplotený pozemok považovali za pozemok mimo hospodárskeho obvodu. Pozemok priamo susedí s priemyselným areálom, ktorý sa postupne rozrastá. ROD Skalica ako nájomca podľa Štepanovského nemá ani právo odstraňovať stavby.
So samotným Ivanom Kmotríkom sa Aktuality.sk snažili spojiť, aby zistili, či o problémoch vie a či má plány na ich riešenie. Z jeho sekretariátu odpoveď nedostali. Spoločnosť H+H Skalica s redakciou dlhé týždne nekomunikuje a na zaslané e-maily neodpovedá.
Slovenský pozemkový fond ešte v auguste oficiálne potvrdil, že na predmetnej parcele eviduje environmentálnu degradáciu a spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Teraz sa k parcele odmietol vyjadriť vzhľadom na prebiehajúce trestné konania. Enviropolícia u Tomáša Hertla vyšetruje podozrenia z neoprávneného nakladania s odpadmi, aktivity firmy preveruje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorej inšpektori vykonali na mieste obhliadku.
Podklady, ktorými redakcia disponuje, ukazujú, že príbeh skládky je spojený s pochybnosťami od samého začiatku. Na prevádzku skládky potrebujú firmy na Slovensku vlastniť alebo si prenajímať špeciálny drvič odpadu. Hertl preto štátu deklaroval, že odkúpil drvič značky RESTA za 95 100 eur od českej firmy Horáček Milan so sídlom v obci Sudoměřice. Policajné vyšetrovanie však ukázalo, že Hertl peniaze zmluvne dohodnutým spôsobom nikdy nepreviedol.
Podľa informácií z českého rezortu životného prostredia ten istý stroj u susedov naďalej vlastnila česká firma a české ministerstvo jej na základe toho vydalo povolenie na spracovanie odpadu až do roku 2030. Stroj je teda fyzicky len jeden, no podľa vedomostí ministerstiev ho na Slovensku vlastní jedna firma a v Česku druhá. Keď so strojom nepracujú na skládke v Česku, naložia ho na nákladiak a odvezú pár kilometrov do Skalice, kde si firma H+H Skalica na drvič nalepí svoje logo.
Podozrenia pôvodne prešetrovala enviropolícia a posvietila si aj na možné falšovanie údajov o vlastníctve drviča, čím mala H+H Skalica oklamať štát a získať povolenie na zhodnocovanie odpadu. Podľa vyšetrovateľov sa skutok preukázateľne stal, no nikomu nebolo vznesené obvinenie, keďže skutok bol premlčaný.
Firma síce získala povolenie na skládku, no v rámci prác na svojom pozemku smela vykonať najviac 15-centimetrovú povrchovú skrývku zeminy. Namiesto toho sa tu bagrovalo do hĺbky až 2,5 metra, priamo do podzemnej vody. Vzniklo tu toxické jazero s nameranou hodnotou až pH 14, čo predstavuje extrémne zásaditú tekutinu pripomínajúcu skôr chemický roztok než vodu.
