Vianočné trhy v Lišove sa po siedmich rokoch rušia, dôvodom sú obavy z byrokracie a kontrol
Tradičné dedinské Vianoce v Lišove v okrese Krupina sa tento rok neuskutočnia. Ôsmy ročník podujatia, naplánovaný na 19. decembra 2026, zrušili organizátori z Občianskeho združenia Lišov Múzeum. Dôvodom nie je nezáujem návštevníkov, ale strach drobných predajcov z pribúdajúcich byrokratických povinností a celodenných štátnych kontrol.
Podujatie roky organizovalo miestne múzeum a pravidelne naň prichádzali návštevníci z celého regiónu. Trhy neboli komerčným jarmokom, ale priestorom pre miestnych seniorov, drobných remeselníkov a rodiny, ktoré si pred sviatkami privyrábali symbolickými sumami.
Rozhodnutie prišlo po reakciách samotných predajcov
Predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský potvrdil, že rozhodnutie neprišlo z rozmaru, ale po vlne zúfalých reakcií od predajcov. Podľa jeho slov sa situácia zo strany štátu vyostruje a pribúdajú nové podmienky, kontroly a povinnosti.
„Hneď ako sme ohlásili, že ideme trhy organizovať, začali nám chodiť otázky typu: Čo ak nemám to či ono? Ja som skončil, už to robiť nebudem. Každý, kto nám volal, sa pýtal: Nemám toto, nemám hento, čo ak príde kontrola? Tam bola kontrola, hentam bola kontrola. Medzi ľuďmi zavládol úplný strach a s predajom končia. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými,“ vysvetľuje Dvorský.
Príklad 70-ročnej dôchodkyne
Organizátori krutú realitu malých predajcov opisujú na príklade 70-ročnej dôchodkyne. Tá si počas dlhých zimných večerov doma háčkuje ponožky a rozhodne sa, že 20 párov vezme raz do roka na dedinský vianočný trh a skúsi ich predať po 10 eur. Ak predá všetky, utŕži 200 eur, z ktorých ešte musí odrátať materiál a desiatky hodín svojej práce.
Aj pri takomto jednorazovom predaji musí trhovníčka podľa organizátorov riešiť množstvo komplikácií a povinností, ako sú povolenie na predaj na trhovom mieste, dodržiavanie trhového poriadku, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení ponožiek, bezpečnosť výrobkov a pravidlá ochrany spotrebiteľa.
Navyše musí vedieť, či jej činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie. „Od toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, DIČ, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, zdravotné a sociálne odvody, eKasa, vydávanie pokladničných dokladov či zabezpečenie bezhotovostných platieb,“ menuje úskalia príležitostného podnikania Dvorský.
„A to všetko preto, že chce raz za rok predať 20 párov vlastnoručne uháčkovaných ponožiek. Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýtajú sa organizátori.
Kontroly pri malých podujatiach
Podľa Jakuba Dvorského sa podobný scenár odohráva naprieč celým regiónom. Štátne orgány podľa neho stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ hovorí Dvorský.
Daňová poradkyňa: legislatíva na príležitostný predaj pamätá
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová vysvetľuje, že legislatíva na jednorazový príležitostný predaj pamätá. Príležitostný predajca podľa jej slov registračnú pokladnicu nepotrebuje, avšak mal by si viesť jednoduchú evidenciu, čo a za koľko predal.
„V prípade, ak predajca predáva svoju produkciu v zanedbateľných sumách, ale robí to opakovane, napríklad trikrát ročne, odporúčam mu využívať napríklad bezplatnú aplikáciu virtuálnej registračnej pokladnice, ktorú si vie stiahnuť do mobilu,“ vysvetľuje expertka.
Pri príležitostných príjmoch sa podľa nej zdaňuje len suma nad 500 eur. Daňové priznanie sa podáva len vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu približne tritisíc eur. Sociálne poistenie sa z príležitostných príjmov neplatí, zdravotné poistenie sa platí len z tej časti príjmu, ktorá je zdaniteľná.
Vlna solidarity
Múzeum oznámilo správu o zrušení akcie v utorok večer na sociálnej sieti. Pod príspevkom sa začali hromadiť komentáre, v ktorých ľudia vyjadrujú organizátorom i predajcom tradičných výrobkov podporu.
„Ľudia, ktorí sa vedeli zviditeľniť aspoň takto, ukázať svoju šikovnosť a stráviť deň pekne v malej komunite, kvôli neunosným nariadeniam a kontrolám prídu o pekné podujatie, na ktoré sa tešia celý rok. Veľmi smutnú dobu žijeme,“ napísala Lucia Dodoková.
Pre samotné múzeum pritom trhy nikdy neboli zárobkovou činnosťou. Každý rok ich združenie dotovalo z vlastných zdrojov, len aby podporilo tradície a udržalo ľudí pohromade. „Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára Jakub Dvorský.
