Atentát na Heydricha a jeho miesto v dejinách
Likvidácia nacistického funkcionára Reinharda Heydricha, uskutočnená 27. mája 1942 v Prahe, zostáva jednou z najdiskutovanejších udalostí moderných československých dejín. Operácia Anthropoid, na ktorej sa podieľali Jozef Gabčík a Ján Kubiš, vyvoláva otázky o svojej cene aj význame.
Heydrich bol ako zastupujúci ríšsky protektor pre Čechy a Moravu jedným z hlavných architektov holokaustu a disponoval neobmedzenou mocou nad protektorátom. Podľa historika Martina Poscha, autora knihy o Jozefovi Gabčíkovi, bol atentát jednoznačne legitímny vojenský cieľ. Bez tejto akcie by sa podľa neho zrejme celé Česko premenilo na jedny veľké Ležáky a Lidice.
Morálne dilema a nacistická odplata
Po atentáte nasledoval brutálny teror. Nacisti zrovnali so zemou obce Lidice a Ležáky, pričom Lidice nemali s operáciou Anthropoid žiadne prepojenie. Gestapo v tom čase tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Deti z Lidíc boli zavraždené vo vyhladzovacom tábore Chełmno.
Posch odmieta tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj. Označuje ho za falošnú premisu a presúvanie zodpovednosti z nacistických páchateľov na československý odboj. Masové zatýkanie podľa neho prebiehalo už od roku 1939. Zastrašovanie však vo svete vyvolalo opačný efekt – v USA pomenúvali dievčatá menom Lidice a v Británii vzniklo hnutie Lidice shall live.
Hitler po Heydrichovej smrti žiadal popravu 10 000 Čechov či bombardovanie Prahy. Karl Hermann Frank ho krotil preto, že Nemecko nevyhnutne potrebovalo fungujúce české fabriky a železnice pre východný front.
Osobnosť Jozefa Gabčíka
Jozef Gabčík pochádzal z malej slovenskej dediny a bol vojakom z povolania. Neprijal rozbitie Československa na konci 30. rokov a rozhodol sa bojovať za jeho obnovu. Prešiel cez Poľsko aj Francúzsko, kde sa aktívne zúčastnil bojov, a po porážke Francúzska v lete 1940 odišiel do Veľkej Británie.
Podľa Poscha nebol typom poslušného vojaka. Bol to búrlivák s prirodzenými veliteľskými kvalitami, ktorý vyčnieval z priemeru. Na špeciálnu operáciu podľa historika nemožno poslať vojaka, ktorý len počúva rozkazy – potrebný je samostatný a kreatívny človek schopný pohotovo reagovať. Vojaci, ktorým velil, si ho vážili, pretože sa ich dokázal zastať aj v situáciách, kedy to nebolo konformné.
Príprava a priebeh operácie
Gabčík mal vynikajúce výsledky vo výcviku. Pôvodne mal s ním skočiť Karel Svoboda, ktorý sa zranil pri zdokonaľovacom výcviku, a Gabčík si namiesto neho vybral Jána Kubiša, s ktorým sa spriatelil v Poľsku. Parašutisti počítali s tým, že sa z akcie nevrátia, no nešlo o klasickú samovražednú misiu – operácia sa detailne pripravovala vrátane plánu úniku na bicykloch a zapojenia domáceho odboja.
Kľúčovú úlohu pri úspechu zohrala náhoda. Atentátnika nezabil samopal Sten ani samotný výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a fakt, že vtedy nebol dostupný penicilín. Pri akcii sa Gabčíkovi zasekol samopal a Kubiš hodil upravenú nálož. Mediálne špekulácie o treťom mužovi na mieste atentátu označuje Posch za vymyslený povojnový mýtus.
Zrada a domáci odboj
Karel Čurda, ktorý výsadkárov zradil, sa s Gabčíkom poznal z Veľkej Británie. Podľa Poscha bola jeho zrada výsledkom neľudského psychologického tlaku Gestapa, ktoré sa po atentáte vyhrážalo vyvraždením celých rodín. Historik však tým neobhajuje Čurdovu neskoršiu aktívnu činnosť konfidenta Gestapa. Bez domáceho odboja by sa Anthropoid nikdy neuskutočnil – kľúčovú úlohu zohralo sokolské hnutie.
Dejinné dôsledky
Odstránenie Heydricha a následný teror definitívne vychýlili pomyselné váhy. Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou a garantovali obnovu Československa v predmníchovských hraniciach. Podľa historika nie je dôvod mať problém s termínom atentát – akcia bola naplánovaná tak, že okrem Heydricha a šoféra nemali zahynúť žiadni civilisti.
Rozdiel v osude rodín oboch parašutistov vysvetľuje Posch politikou Nemecka voči jednotlivým územiam. Kým v protektoráte nacisti potrebovali nastoliť teror a pacifikáciu, na Slovensku Tisov ľudácky režim horlivo kolaboroval, a tak Nemecko nemalo dôvod zasahovať silou proti vlastnému satelitu.
Odkaz pre súčasnosť
Podľa Martina Poscha je kľúčovým odkazom protinacistického odboja to, že za slobodu treba bojovať – a treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.
