Žijeme dlhšie, no strácame desať rokov zdravého života
Na občianskych preukazoch majú rovnaký počet rokov, no žijú v dvoch odlišných svetoch. Každý pozná sedemdesiatnika, ktorý cez víkend behá po parku, aj jeho rovesníka, ktorý má problém vstať z kresla. Dlhovekosť neznamená iba žiť dlho, ale žiť dlho a kvalitne.
Pri preventívnej prehliadke môžu byť výsledky krvných testov v normálnom rozmedzí, aj keď telo už roky vedie tichý boj. Práve tu sa skrýva najväčšia pasca.
Dĺžka života verzus dĺžka zdravého života
Dĺžka života je chronologický priebeh času od narodenia po smrť, teda koľko rokov máme na papieri. Dĺžka zdravého života vyjadruje, koľko z týchto rokov môžeme prežiť v plnej funkčnej zdravotnej kondícii bez bolesti. Najdlhší overený ľudský život má 122 rokov, rekord drží Francúzka Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997.
Počas 20. storočia sa priemerná dĺžka života takmer zdvojnásobila. Medicína dnes dokáže udržať človeka nažive desaťročia po vypuknutí choroby, no často nedokáže zabrániť samotnej chorobe. Čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí.
Kde strácame desať rokov zdravia
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie na základe indexu HALE ukazujú rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokov strávených v plnom zdraví. Vo Švajčiarsku je očakávaná dĺžka života 83,8 roka a dĺžka života v plnom zdraví 71,2 roka, čo je približne 12,6 roka s chronickým ochorením. V Poľsku je to 77,5 roka oproti 66,1 roka, teda zhruba 11,4 roka. V Srbsku 75,9 roka oproti 66,0 roka, približne 9,9 roka. V Rumunsku 75,6 roka oproti 64,8 roka, zhruba 10,8 roka. Európsky priemer je 77,9 roka oproti 66,7 roka, čo predstavuje približne 11,2 roka.
Štyria vinníci straty zdravých rokov
Odborníci na preventívnu medicínu označujú štyri hlavné skupiny chronických ochorení ako štyroch jazdcov starnutia. Sú zodpovedné za viac ako 80 percent straty funkčnej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe.
Patria sem kardiovaskulárne ochorenia, ako infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza. Ďalej rakovina, spôsobená chronickým zápalom a poškodením buniek. Nasledujú neurodegeneratívne ochorenia, predovšetkým Alzheimerova choroba a iné formy demencie. Štvrtou skupinou je metabolická dysfunkcia vrátane inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu, ktorá pôsobí ako skrytý katalyzátor urýchľujúci predchádzajúce tri ochorenia.
Žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň. Všetky začínajú nenápadne, 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia viditeľné príznaky.
Markery s desaťročným predstihom
Štandardná prehliadka meria hladinu glukózy nalačno alebo celkový cholesterol. Moderná medicína dlhovekosti sa zameriava na tri kľúčové ukazovatele.
Inzulín nalačno je včasný metabolický poplach. Ešte predtým, ako hladina cukru prudko stúpne, pankreas vylučuje veľké množstvo inzulínu, aby cukor na papieri vyzeral ideálne. Výskum v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology potvrdil, že zvýšená hladina inzulínu nalačno sa vyskytuje 10 až 15 rokov pred stanovením diagnózy inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Apolipoproteín B (ApoB) počíta presný počet častíc, ktoré poškodzujú krvné cievy, kým štandardný test LDL meria iba celkovú hmotnosť cholesterolu. Podľa usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti je ApoB presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika. Človek môže mať normálny cholesterol, ale vysoký počet častíc ApoB, ktoré vytvárajú plaky v tepnách.
HbA1c ukazuje priemernú hladinu cukru za posledné tri mesiace, kým štandardný test poskytuje len momentálny obraz. hs-CRP detekuje tichý chronický mierny zápal, ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.
Premeškané roky v praxi
Prvých desať rokov je telo vystavené záťaži. Hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je na papieri v poriadku. Výsledky prehliadky vychádzajú v normálnom rozmedzí.
Po desiatich rokoch slinivka a cievy začínajú zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať zmeny a hladina cukru v krvi prudko stúpa. Objavia sa prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je až 80 percent predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu možné úplne predísť včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov. Pri ďalšom preventívnom krvnom vyšetrení sa preto oplatí zvážiť aj parametre, akými sú inzulín nalačno, ApoB a hs-CRP.
