OSN varuje pred likvidáciou nezávislých médií v Rusku, zánik Novaja gazeta označila za ničivú ranu
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok vyhlásil, že ukončenie činnosti ruských novín Novaja gazeta predstavuje ďalšiu „ničivú ranu“ pre nezávislé médiá v Ruskej federácii. Informovala o tom agentúra AFP.
Novaja gazeta v piatok oznámila, že 9. novembra ukončí svoju činnosť po viac ako 30 rokoch pôsobenia. Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo noviny v septembri na zoznam takzvaných zahraničných agentov, pričom ich obvinilo zo šírenia nedôveryhodných informácií o rozhodnutiach a politike ruských úradov vrátane volebného systému. Redakcia tým prišla o možnosť prijímať dary od čitateľov, ktoré boli jedným z jej posledných zdrojov financovania v Rusku.
„Som hlboko znepokojený a zarmútený z dnešného oznámenia vysoko rešpektovaných a zásadovo nezávislých novín Novaja gazeta, že sú nútené ukončiť svoju činnosť. Ide o ďalšiu zdrvujúcu ranu pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii,“ uviedol Türk.
Podľa komisára OSN je nezávislá žurnalistika v Rusku už roky vystavená sprísňujúcim obmedzeniam a tlaku, ktoré sa výrazne zintenzívnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Deje sa tak prostredníctvom čoraz reštriktívnejšej legislatívy, prísnejších štátnych kontrol a obťažovania a prenasledovania novinárov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu noviny, ktoré sú dlhodobo považované za baštu nezávislej žurnalistiky, prišli o mediálnu licenciu. Ich novinárov vypočúvali, zadržiavali a vykonávali u nich domové prehliadky.
Türk uviedol, že noviny a ich novinári počas celej svojej histórie prispeli výnimočným spôsobom k nezávislému spravodajstvu a obrane ľudských práv, často s veľkým osobným rizikom, pričom čelili obťažovaniu, žalobám, hrozbám a priamemu násiliu.
Komisár OSN pripomenul, že organizácia opakovane vyjadrila obavy v súvislosti s rozsiahlym obmedzovaním slobody médií vrátane takzvaného zákona o zahraničných agentoch a jeho mimoriadne odrádzajúcim účinkom na slobodné uplatňovanie občianskych a politických práv. Tento zákon sa podľa neho často využíval na obmedzovanie alebo odopieranie práv na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie.
Türk vyzval ruské orgány, aby prestali prijímať opatrenia, ktoré podľa jeho slov potláčajú informovanie o závažných témach oprávneného verejného záujmu. Zároveň ich vyzval, aby umožnili slobodnú a otvorenú diskusiu, v ktorej zaznievajú rozmanité názory, a to v médiách aj vo verejnom priestore v súlade s medzinárodnými štandardmi.
