Začína sa koniec Trumpovej éry, republikáni sa od neho môžu začať odvracať
Voľby do amerického Kongresu ukázali výrazný prepad podpory Donalda Trumpa a pre Republikánsku stranu sa stáva čoraz väčšou politickou záťažou. Demokrati dosiahli drvivé víťazstvo v oboch komorách Kongresu a uspeli aj v štátoch, ktoré boli dlhé roky považované za bezpečné bašty republikánov.
Podľa politického analytika Matěja Jungwirtha výsledky predstavujú nielen odmietnutie prvých dvoch rokov Trumpovho druhého mandátu, ale môžu znamenať aj začiatok konca jeho éry v americkej politike. „Myslím si, že teraz sa skutočne začína koniec éry Donalda Trumpa. Trump je vo svojom druhom prezidentskom mandáte a v týchto voľbách dostal od voličov veľmi nelichotivé hodnotenie,“ uviedol Jungwirth.
Prekvapivé výsledky v republikánskych štátoch
Analytik hodnotí víťazstvo demokratov ako výrazne väčšie, než sa pôvodne očakávalo. Ide podľa neho o jednoznačný debakel Republikánskej strany, ale ešte väčší debakel pre samotného Donalda Trumpa, ktorý opakovane vyzýval voličov, aby hlasovali tak, akoby bol on sám na hlasovacích lístkoch. Voľby preto predstavujú jasné referendum o prvých dvoch rokoch jeho druhého mandátu.
Najviac ho prekvapili senátne súboje v tradične republikánskych štátoch. Na Floride bol výsledok napriek obhajobe senátneho kresla republikánmi prekvapivo tesný. Demokrati Floridu do istej miery odpisovali, teraz sa však ukazuje, že by sa v prezidentských voľbách v roku 2028 mohla opäť dostať do hry.
Väčším prekvapením bola Južná Karolína, kde Trump v roku 2024 zvíťazil s náskokom približne 18 percentuálnych bodov. Za republikánov tam kandidovala Darlene Grahamová, sestra zosnulého Lindseyho Grahama, no republikáni napriek tomu senátne kreslo neobhájili. V Mississippi bol v čase rozhovoru senátny súboj stále nerozhodnutý s rozdielom niekoľkých stoviek hlasov. Sčítavali sa aj hlasy na Aljaške.
V Texase okrem víťazstva Jamesa Tallarica demokrati získali aj post guvernérky a celý rad ďalších celoštátnych funkcií vrátane miest na texaskom najvyššom súde.
Lame duck prezident a možnosti Kongresu
Trump sa podľa Jungwirtha dostáva do fázy oslabeného politického vplyvu, ktorú Američania označujú ako lame duck president. Demokrati budú mať výrazne väčšie možnosti blokovať jeho legislatívnu agendu, no funguje to oboma smermi – Trump bude potrebovať demokratov pri presadzovaní svojich priorít a prezidentovi naďalej zostáva právo veta.
Analytik predpokladá napäté vzťahy medzi demokratmi v Kongrese a Trumpovým Bielym domom a množstvo nových kongresových vyšetrovaní týkajúcich sa korupcie, ktorá bola jednou z najväčších tém voličov. Očakáva aj opätovné otvorenie vyšetrovaní súvisiacich s takzvanými Epsteinovými spismi.
O ďalšom impeachmente sa už diskutuje a táto možnosť existuje. Demokrati majú dostatok hlasov v Snemovni reprezentantov na začatie procesu, nemajú však ústavnú väčšinu v Senáte. K demokratom by sa muselo pripojiť približne desať až dvanásť republikánskych senátorov. Jungwirth si netrúfa povedať, či je to reálne, momentálne si myslí, že príliš nie. Muselo by dôjsť k zásadnejšej premene vo vnútri Republikánskej strany a k vzniku silnejšej opozície voči Trumpovi. Dôležitá by bola aj súčinnosť viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý by v prípade odvolania prevzal prezidentský úrad.
Zahraničná politika a vzťah s Iránom
Trumpovi zostávajú silné právomoci predovšetkým v zahraničnej politike. Americká ústava dáva prezidentovi široké právomoci v zahraničnopolitických otázkach a niektoré právomoci, ktoré by mali patriť Kongresu, si americkí prezidenti prisvojili už dávno pred Trumpom. Môže tiež pokračovať vo vydávaní prezidentských nariadení.
Kongres ovládaný demokratmi však môže predvolávať ministrov a ďalších predstaviteľov administratívy pred vyšetrovacie výbory, kde vypovedajú pod prísahou. Demokrati budú môcť využívať aj rozpočtové právomoci a odmietnuť financovanie niektorých Trumpových zahraničnopolitických priorít.
Ďalšia eskalácia konfliktu s Iránom je podľa analytika možná, keďže Trump môže teoreticky pristúpiť k ďalším vojenským operáciám. V Kongrese sa však bude opäť hlasovať o autorizácii vojny proti Iránu a Jungwirth predpokladá, že takáto autorizácia bude zamietnutá. Nevylučuje, že sa spor presunie na súdy, ktoré by mohli riešiť otázku, či Trump môže pokračovať vo vojne bez súhlasu Kongresu aj po uplynutí 90-dňovej lehoty. Spor by sa napokon mohol dostať až pred Najvyšší súd Spojených štátov.
