Írsko preberá vedenie EÚ: Vojna o miliardy, nové dane a predpoklady pre ukrajinské ambície
Od 1. júla 2026 sa Írsko stane novým predsedom Rady EÚ a čelí predpokladanej krízovej situácii, ktorá môže ohroziť jednotu Európskej únie. Témou, ktorá sa dostáva do popredia, je plánovaná revízia Systému obchodovania s emisiami (ETS). Tento mechanizmus, ktorý je v prevádzke už 20 rokov a núti priemyselných znečisťovateľov platiť za každú tonu vypusteného uhlíka, sa chystá na hodnotenie, ktoré môže mať zásadný dopad na celú EÚ.
V súčasnosti sú názory členských štátov rozdelené. Na jednej strane stoja krajiny ako Poľsko, Taliansko a Rakúsko, ktoré argumentujú, že súčasná podoba ETS je príčinou hospodárskych problémov a neprimeraného zaťaženia domácností. Na druhej strane stoja proklimatickí zástancovia z Dánska, Švédska, Fínska a Holandska, ktorí akékoľvek ústupky odmietajú. Medzi nimi sa nachádza aj umiernený blok krajín, ako sú Francúzsko, Nemecko a Španielsko, ktorý požaduje reformy, aby česká ekonomika získala viac priestoru na rast.
Írske predsedníctvo s ťažkým štartom
Darragh O’Brien, írske ministerstvo pre klímu, energetiku a dopravu, uviedol, že Írsko nevstupuje do prerokovania s žiadnymi predpojatosťami a jeho úlohou bude byť efektívnym sprostredkovateľom. O’Brien napomína, že Írsko nie je významným priemyselným hráčom, čo by mohlo uľahčiť rokovania o ETS.
Nezmyselne vysoké miliardové sumy však budú v nasledujúcich mesiacoch predmetom bojov. V roku 2025 vytvoril systém ETS výnosy vo výške 43 miliárd eur a od svojho vzniku prečniezaložilo viac ako 250 miliárd eur. Až 20% týchto príjmov ide do európskych programov, ale zvyšných 80% putuje do štátneho rozpočtu krajín, čo budú krajiny silne brániť.
Klimatické ciele a rastúce napätie
Ropný spotrebitelia sa obávajú, aký vplyv bude mať pokles emisií na ich hospodárstvo. Klimatický komisár Wopke Hoekstra naznačil plán Komisie, že by mohli byť investície a podpora určené na financovanie dekarbonizácie, ale to môže naraziť na odpor ministrov financií.
Írsko sa tak pripravuje na náročný rok, ktorý preverí jeho schopnosť udržať jednotu v EÚ. Taktiež sa očakáva, že sa na pozadí ekonomických diskusií objavia aj otázky ohľadom rozširovania EÚ, pričom krajiny ako Čierna Hora a Albánsko by mohli dosiahnuť výrazné pokroky v prístupových rokovaniach. Ukrajina a Moldavsko na druhej strane môžu čeliť prekážkam, ako sa už naznačuje opozíciou z niektorých členských štátov.
Technológie, bezpečnosť a mier v EÚ
Ďalšou výzvou, ktorá na Írsko čaká, je vybudovanie robustnej bezpečnostnej infraštruktúry pred najväčším politickým podujatím v histórii Írska, ktorým bude samit Európskeho politického spoločenstva. Rozšírenie predpokladá aj zmenu prístupových rokovaní a z pevnosti EÚ sa očakávajú kroky ako legislatívne zmeny v oblasti technológií, ochrany osobných údajov a posilnenia zodpovednosti technologických gigantov.
Írsko sa teda ocitá na križovatke, kde musí vyvážiť svoje hospodárske, klimatické a politické ambície. V súčasnej politickej klíma a s rozptýlenými zaujmami členských štátov bude náročné vykročiť tým správnym smerom, a predsa môže Írsko s odvahou a rozhodnosťou predviesť potrebné vodcovstvo.
