Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže
Podnikateľ Jozef Klement začal v 90. rokoch zachraňovať židovský cintorín vo Zvolene. Neskôr prišiel s myšlienkou každoročnej spomienky na obete holokaustu. Zo stredného Slovenska sa v roku 2021 Nezabudnutí susedia rozšírili do desiatok miest. Po úmrtí iniciátora myšlienky prevzala koordináciu podujatia jeho dcéra Ela Klementová.
Nezabudnutých susedov si Slováci pripomínajú 9. septembra, ktorý je Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Je tiež dňom prijatia takzvaného Židovského kódexu v roku 1941, ktorý zbavil slovenské židovské obyvateľstvo jeho ľudských a občianskych práv.
Židovský cintorín bol opustený a zanedbaný
Zvolenský židovský cintorín bol v 90. rokoch opusteným a zanedbaným miestom. Vo Zvolene vtedy nežila žiadna židovská komunita, ktorá by sa oň starala. Na časti cintorína sa začala budovať centrálna autobusová stanica. Miesto využívali ako skládku, niektorí si tam chodili po náhrobné kamene.
Hoci Jozef Klement nemal žiadnu osobnú väzbu k tomuto cintorínu, odkedy sa dozvedel o jeho existencii, vedel, že ho musí zachrániť. Dokázal zorganizovať prvé dobrovoľnícke brigády. Na začiatku odtiaľ povynášali sedem kontajnerov odpadu.
Pomoc prišla zo zahraničia
Rozhodujúcim momentom bola návšteva aktívnej dôchodkyne Alice Gingold, ktorá prišla na Slovensko v mene Amerických mierových zborov. Keď videla deštrukciu cintorína, rozhodla sa, že keď bude zo Slovenska odchádzať, to miesto bude vyzerať inak. Zmobilizovala svoju židovskú komunitu v USA, ktorej členovia posielali finančné dary na záchranu cintorína.
Cintorín sa postupne menil, začalo to opravou múra a chodníkov. Neskôr pribudli tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, ale aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu.
Nenávistné útoky na rodinnú firmu
Ela Klementová spomína na obdobie, keď sa ocinovej firme darilo a zároveň sa angažoval pri obnove židovského cintorína. Bol to koniec 90. rokov, keď nacionalizmus chytil druhý dych a darilo sa aj neonacizmu. V tom čase sa stretávali s opakovanými útokmi na firmu, viackrát mali rozbitý výklad.
Na budovu niekto nastriekal nápisy a symboly ako Heil Hitler, 88, hákové kríže, ale aj vyhrážky v zmysle: Zabijeme ti deti. Išlo o trojicu neonacistov, ktorí museli vyjsť z anonymity a boli potrestaní.
Prejavy antisemitizmu pretrvávajú
Ela Klementová vníma nárast antisemitizmu v širšom európskom a globálnom priestore. Spolu s ním pociťuje celkový nárast nenávistných a extrémistických naratívov, vyčleňovania a hľadania obetných baránkov. V židovskej komunite sú radary na antisemitizmus veľmi citlivé.
Jej matka po zvolení Kotlebu za župana v roku 2013 hovorila, že by sa mali pripraviť, aby neskončili ako predkovia, ktorí si tiež mysleli, že sa nič nemôže stať a váhali, až kým nebolo neskoro.
Postoj ku konfliktu v Gaze
Ela Klementová hovorí, že to, čo sa v Gaze deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty. Konflikt je veľmi zamotaný, má zložité korene. Je ťažké určiť mieru odvetnej akcie, keď ide o reakciu na terorizmus, ale vidí tam neproporcionalitu v použití sily zo strany Izraela. Množstvo obetí je tragédia a je rovnako pobúrená.
Podujatie Nezabudnutí susedia organizujú nezávisle od židovskej náboženskej obce aj od izraelskej ambasády. Historicky v materiáloch uvádzali logo izraelskej ambasády, ktorá poskytovala zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. V súčasnosti zástupcov ambasády už nepozývajú.
Obavy z budúcnosti
Ela Klementová považuje za nebezpečné, že naratívy okrajových extrémistov sa postupne stali rétorikou stredného alebo hlavného prúdu politikov. Nenávistné prejavy voči menšinám sú legitimizované. Pred budúcimi parlamentnými voľbami má obavy.
Reálne uvažovali o odchode zo Slovenska po invázii Ruska na Ukrajinu, aspoň na niekoľko týždňov. Stále sú tu. Je na nás všetkých, aby sme sa vedeli na seba vzájomne spoľahnúť, aby sme nedovolili opakovanie udalostí, ktoré predchádzali holokaustu.
