Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania onedlho môžu priniesť výsledok
Po letnej politickej prestávke sa vracia téma opozičného spájania. Už nejde len o politologické úvahy. Za zatvorenými dverami sa tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.
Veľmi intenzívne rokovania prebiehajú medzi Progresívnym Slovenskom a stranou Demokrati. Michal Šimečka a Jaroslav Naď tému spájania komunikujú opatrne, no predstavitelia oboch strán potvrdili, že vytváranie spojenectva je v pokročilej fáze. Strany sú prekvapené, ako hladko rokovania prebiehajú. Rozprávajú sa už aj o spoločných programových prioritách či o menách na kandidátnej listine.
Dostali košom od všetkých
Progresívne Slovensko sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť takzvanú „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 neupustilo, aj keď pred letom odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – SaS aj KDH. Obe strany tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. Negatívnu odpoveď dostalo PS aj od Maďarskej aliancie, ktorej republiková rada v júni rozhodla o vlastnej kandidátnej listine, no s PS rokujú o možnej povolebnej spolupráci.
Demokrati sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú, no nechali si dvierka otvorené na vytvorenie volebnej koalície s PS. Predseda Demokratov Jaroslav Naď pre Aktuality.sk potvrdil: „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne.“ Strany už diskutujú aj o konkrétnych programových prienikoch.
Kde by mohli nabúrať
Obe strany potvrdili, že rokovania idú dobre a zatiaľ nenašli prekážku, ktorá by bránila spoločnému kandidovaniu. Ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť – fungujú len ako „odvolací orgán“. Obe strany však zdôrazňujú slovo „zatiaľ“ a nevedia povedať, kedy by sa spojenie mohlo uzavrieť. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.
Rokuje sa o programovom prieniku. Zhoda je v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a kultúrno-etických témach. Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, PS vznikalo ako stredoľavá a posunulo sa do stredu. Demokrati sa obávajú napríklad reakcie PS na ich plán zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent. Podľa predstaviteľa PS by mali tieto prekážky spoločné rokovania prekonať.
Demokrati majú pri kandidátke svoje predstavy
Strany riešia aj mená na kandidátke. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov na každé druhé miesto na kandidátke: „Sú to výmysly.“ Cieľom Demokratov je po voľbách sa s PS rozdeliť a vytvoriť si vlastný klub, na čo potrebujú aspoň osem zástupcov v Národnej rade. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán. „Nie je to nejaká kontrola financií, ale je prirodzené, že sa tam snaží byť nejaká transparentnosť,“ uviedol predstaviteľ Demokratov.
Veria si aj na viac ako 25 percent?
Demokrati a PS si od spojenia sľubujú aspoň takú podporu, akú by dal súčet ich aktuálnych preferencií. PS má dnes približne 20 percent, Demokrati približne 5. Ich „výtlak“ by mohol byť aspoň na úrovni 25 percent. Dúfajú aj v „efekt snehovej gule“, že sa ich koalícia stane hlavnou voľbou pre ľudí, ktorí nechcú vládu Roberta Fica.
Denník N v októbri minulého roka meral, ako by ľudia vnímali spojenie opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí, teda len o málo viac, ako by malo PS samostatne. Meranie takýchto teoretických koalícií je však náročné a nemusí byť presné.
Rokovania nečakajú na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol nemenovaný zdroj. Nevylúčil, že by sa v budúcnosti mohli zapojiť aj strany, ktoré spojenie zatiaľ odmietajú – SaS, maďarská Aliancia či KDH.
