Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Ak by som neodišla, prišla by som o rozum. Dnes vstávam o piatej a som šťastná
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom. Cesto si nachystala ešte včera popoludní, fermentovalo celú noc, a tak ho už iba skontroluje. Do rúry vloží oškvarkové pagáče, v ktorých nie sú oškvarky, potom spočíta šišky, pripraví moravské koláče a nachystá biele kartónové škatule.
O piatej ráno je v budove Tržnice s červenou strechou ticho a tma. Pre Alžbetu je to od apríla bežný začiatok pracovného času. Pred pár rokmi sa každé ráno ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu. Takmer vyhorela. „Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí, keď pred jej fialovou pekárňou stojí rad ľudí.
Hodinu po otvorení má všetky vegánske šišky vypredané. Alžbetin priateľ Dominik, kreatívny riaditeľ v dizajnovej agentúre, raz týždenne chodí k svojej priateľke na brigádu. Kým on spravuje sociálne siete, Alžbeta vytvára recepty a pečie.
Alžbeta pochádza z Kysúc z učiteľskej rodiny. Vyštudovala francúzštinu a učiteľstvo, no už počas štúdia vedela, že učiť nechce. Po promóciách odišla na ročný dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne, kde začala učiť v družine. Po návrate pracovala v korporáte, potom opäť dva roky učila slovenčinu cudzincov. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum a posledné zvyšky nervov,“ priznáva.
Vegánkou sa stala počas študijného pobytu Erasmus vo Francúzsku. „Stačilo mi pozrieť si jeden dokument a rozhodla som sa. Vo Francúzsku skvele fungujú lokálne trhy plné čerstvého ovocia a zeleniny, takže prechod na vegánsku stravu nebol náročný,“ vysvetľuje. Na pracovnom pohovore do vegánskeho bistra sa jej ani nepýtali, či vie variť. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax si zohnala v bratislavskej pekárni. Po kurze absolvovala živnostenské skúšky na živnostenskej komore. Kým začala hľadať priestor, prešli dva roky.
Mama ju odhovárala a snažila sa ju presvedčiť, aby sa vrátila do školstva. „Až kým sme si neotvorili tento priestor, nedôverovala môjmu nápadu. Dnes je už mama pokojná, lebo vidí niečo hmotné – prevádzku, zákazníkov a potenciál na rast,“ myslí si.
Spolu s Dominikom začali pod ich bytovkou robiť komunitnú nedeľu s Alžbetinými pekárenskými výrobkami. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik. Ľudí pred bytovkou bolo čoraz viac, preto sa rozhodli hľadať miesto na podnikanie. „Náš priestor je v skutočnosti zložený z troch menších priestorov spojených dokopy. Vpredu je predajňa a vzadu celá výrobňa,“ ukazuje Alžbeta.
Pri vegánskej pekárni je schvaľovací proces pre hygienu jednoduchší, keďže nepoužívajú surové vajcia ani mliečne výrobky. Na otázku o ďalších prevádzkach Alžbeta aj Dominik jednohlasne odpovedajú, že nie. „Vidím sa stále tu. Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou, pretože ma pečenie baví a nechcem ho delegovať na iných len kvôli pasívnemu príjmu,“ hovorí rozhodne.
Dominik s Alžbetou majú k zákazníkom špecifický prístup – tykajú im a spýtajú sa ich, ako sa majú. Inšpirovala ich dovolenka na Bali, kde ich očarili pouličné rodinné stánky. Asi tretinu klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo, a hlavne sú naše produkty chutné. Najviac ma teší, keď si to ľudia kúpia preto, že im to jednoducho chutí, a nie preto, že musia vyberať alternatívu,“ povie Alžbeta.
Príchuť šišiek menia každý týždeň. Populárne sú aj vegánske oškvarkové pagáče vyrobené z údeného tofu. „Chodia na ne dokonca aj muži, ktorí často ani netušia, že sú vegánske,“ opisuje Alžbeta. „Mne vyhovuje upiecť takéto množstvo. Nechceme sami seba vykorisťovať naháňaním sa za neustálym výkonom. Vegánstvo je aj o miere,“ uzatvára Alžbeta Vlčková.
