Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet
Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Približujeme, čo by sa mohlo diať v prípade, že spor skončí pred Ústavným súdom.
„Je to len administratívna vec, podstatné je, aký rozpočet je schválený,“ povedal po stredajšom rokovaní podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Takto reagoval na otázku, či sa neobáva rozpočtového provizória.
Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanej dlhovej brzdy.
Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Koaliční predstavitelia hovoria, že na budúci rok chcú odovzdať nižší deficit, ako prevzali.
Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?
Verejný dlh presahuje všetky sankčné pásma stanovené v dlhovej brzde. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu platí, ak dlh prekročí 49 percent HDP. Vlani bol dlh 61 percent HDP, tento rok zrejme presiahne 64 percent.
Prečo si vláda myslí, že nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet?
V ústavnom zákone existujú výnimky. Nová vláda nečelí najprísnejším sankciám prvé dva roky od nástupu. Zákon ráta aj s nečakanými udalosťami, ako je aktivácia eurovalu.
Výdavky z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili. RRZ nesúhlasí – ide o bežné a predvídateľné výdavky.
Aký zmysel by malo predloženie vyrovnaného rozpočtu?
Ide o negatívnu motiváciu viesť vlády k zodpovednému hospodáreniu. Sankcia tiež umožňuje verejnosti vidieť skutočný stav financií. Vymazanie deficitu by si vyžiadalo dodatočných približne šesť miliárd eur.
Mohol by parlament zvýšiť deficit?
Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet sa vzťahuje iba na vládu. Parlament môže rozpočet upraviť do deficitnej podoby, mal by však preukázať snahu medziročne zlepšovať stav financií.
Ako môže postupovať Ústavný súd?
Opozícia potrebuje na podanie 30 poslancov. PS má 33 poslancov. Podľa právnika Vincenta Bujňáka možno požiadať o výklad ústavného zákona alebo o konanie o súlade právnych predpisov.
Pri výklade by súd rozhodol pred schválením rozpočtu, vláda by ho musela prepracovať. Pri kontrole súladu by súd rozhodoval až po podpise zákona, pravdepodobne počas nového roka.
Čo by znamenalo rozpočtové provizórium?
V provizóriu by vláda míňala podľa rozpočtu z predošlého roka, a to po dvanástinách. Dlhšie provizórium by znamenalo komplikácie v riadení štátu. Každý nárast úrokov o 0,1 percentuálneho bodu stojí približne 91 miliónov eur.
