Nováčikovia v EÚ bez práva veta? Brusel chystá bič na krajiny, ktoré by chceli napodobniť Maďarsko
Európska únia zrýchľuje rozširovanie pod tlakom Ruska, Číny aj Spojených štátov. Po rokoch sľubov prichádza konkrétny plán – najsľubnejší kandidáti na členstvo dostanú prvýkrát jasné termíny a harmonogramy.
Brusel finalizuje cielené harmonogramy pre štvoricu krajín: Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom po prvý raz presne načrtnú, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre. Ak splnia svoje „domáce úlohy“, Únia sa zaväzuje, že ich prijme.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala tento prístup už vo svojej správe o stave Únie, keď sľúbila masívnu podporu tým, ktorí preukázali najväčší progres. Zoznam krajín však zostane prísne selektívny. Tie, ktoré v reformách zaostávajú, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady počkajú. Mimo hry sú Gruzínsko, Turecko a Srbsko pre obavy z úpadku demokracie.
Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri predstave prijímania nových krajín opatrní. Dôvodom je frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či pomoci Ukrajine.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná: „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme.“
Tieto záchranné brzdy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva, vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013.
EÚ si uvedomuje, že reformy trvajú roky, počas ktorých môžu obyvatelia kandidátskych krajín podľahnúť tlaku z Moskvy či Pekingu. Dokument o „pred-rozširovacej“ politike navrhuje postupné začleňovanie – prístup k ekonomickým benefitom ako odmenu za čiastkové reformy. Myšlienku podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Tieto zmeny budú hlavnou témou októbrového samitu lídrov EÚ. Hlavy štátov čakajú aj boje o nový rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, riešenie migrácie a budovanie európskej obrannej pripravenosti.
Brusel sa obracia aj ku Kanade. Keďže Donald Trump uvalil na svojho severného suseda nové clá, kanadský premiér Mark Carney hľadá záchranu v Európe. Von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého „pridruženého člena“ EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie.
Napriek tomu, že Brusel predáva členstvo v EÚ ako lákadlo, Island v nedávnom referende návrat k prístupovým rokovaniam tesne odmietol. Pre bohatý ostrovný štát, ktorý je zakladajúcim členom NATO a užíva si výhody členstva v Európskom hospodárskom priestore, je vzdanie sa suverenity a kontroly nad rybolovnými vodami nevýhodné.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu – kombinácia ekonomických výhod a nekompromisných pravidiel – bude fungovať v praxi.
