Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom, hoci krajina na jednej strane čelí obvineniam z hybridnej vojny pomocou balónov nad litovským územím či vyvolávania utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom, no na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom.
Bielorusko zostáva krajinou, ktorej diktatúra Alexandra Lukašenka je silno ovplyvnená a podriadená Kremľu. Zlom prišiel na Valnom zhromaždení OSN, kde sa bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom. Cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski sa stretol s Ryzžankovom prvýkrát približne po dekáde. Sikorski po rokovaní uviedol, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva práve z Bieloruska. Jedným z dôvodov je obchodná vojna medzi Kanadou a USA, preto Trump hľadá novú možnosť, odkiaľ dovážať potaš potrebný pre amerických poľnohospodárov.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček, ktorý sa venuje východnej Európe, Rusku a Ukrajine.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku mení, viditeľné je to najmä pri Poľsku a Litve. „Tento trend viedlo práve Poľsko, ale aj susedná Litva, ktorá viedla s bieloruským režimom určitú formu dialógu,“ vysvetľuje Havlíček. Slovensko má podľa neho odlišnú pozíciu, keďže už v minulosti usilovalo o ekonomickú spoluprácu.
Havlíček upozorňuje, že samotný Minsk sa snaží susedom ponúknuť priestor na obnovenie komunikácie. „Bieloruský režim sa snažil týchto partnerov, primárne Poľsko, ale aj Litvu, uchlácholiť, respektíve im niečo ponúkol,“ vysvetľuje.
Aj keď je Bielorusko silno viazané na Rusko, vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový. „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi nepríjemné, práve pretože v niektorých oblastiach je úplne obmedzujúce a dominujúce, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť,“ hovorí Havlíček.
Exilová bieloruská opozícia na čele so Sviatlanou Cichanovskou upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie, logistiku a infraštruktúru na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni prekvapil vyhlásením, že tento krok neplánuje, a ospravedlnil sa za niektoré predchádzajúce výroky ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
„Z určitého uhla pohľadu sa dá o Bielorusku hovoriť ako o okupovanej krajine, práve preto, akou formou tam fungujú ruské ozbrojené sily a ako veľmi je krajina v područí ruských imperiálnych ambícií,“ hovorí Havlíček. Bielorusko má relatívne malý vojenský aparát a na ruskej vojne sa podieľa najmä výcvikom, logistikou či využívaním svojho územia.
Postupné obnovovanie kontaktov otvára otázku, či sa európske krajiny nezačínajú Bielorusku približovať príliš rýchlo. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí Havlíček. Poľsko podľa neho rieši konkrétne praktické témy a naďalej hostí bieloruskú opozíciu. „Ten proces je skutočne na začiatku, je veľmi pozvoľný,“ dodáva.
Za naivnejší považuje Havlíček skôr dlhodobý prístup Slovenska, ktoré kládlo väčší dôraz na ekonomickú spoluprácu. Iná je situácia Poľska a Litvy, ktoré priamo čelili bezpečnostným problémom spojeným s Bieloruskom, napríklad instrumentalizácii migrácie. „Nemyslím si, že postoje sú naivné. Sú veľmi podmienené určitými krokmi a koncesiami zo strany Lukašenkovho režimu,“ dodáva.
Donald Trump minulý týždeň oznámil, že USA rokujú o nákupe bieloruského potašu, ktorý je dôležitou surovinou pri výrobe hnojív. Podľa Havlíčka nejde o prekvapenie. „Diskusie v pozadí bežia už niekoľko posledných mesiacov,“ hovorí. Bieloruský potaš je významnou komoditou pre globálnu ekonomiku a Spojené štáty sledujú vlastné ekonomické záujmy.
Washington už v minulosti spájal zmierňovanie niektorých sankcií s prepúšťaním politických väzňov. Havlíček však upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať. Kým USA nemajú s Bieloruskom spoločnú hranicu, Poľsko, Litva či Lotyšsko sú v inej bezpečnostnej situácii. „Tie faktory, prečo je Bielorusko sankcionované a izolované, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ vysvetľuje Havlíček. „Dnes nie je dobrá chvíľa tie sankcie zmierňovať a meniť európsku pozíciu,“ dodáva.
