Rusi si na Ukrajine našli ďalší cieľ – dátové centrá
Po útokoch na železnice, čerpacie stanice či logistické sklady si ruská armáda na Ukrajine našla ďalší cieľ – dátové centrá poskytovateľov internetu. Počas nedávnych dronových úderov na Kyjev či Dnipro ich Rusi zasiahli hneď niekoľko. Vo verejnom priestore sa preto vynorila otázka, či Ukrajincom hrozia vážnejšie výpadky spojenia so svetom.
Prvé útoky sa objavili minulú stredu. Ukrajinské ministerstvo pre digitalizáciu po dronovom nálete na Kyjev upozornilo, že približne stotisíc domácností v hlavnom meste a jeho okolí zaznamenalo problémy s internetovým pripojením. Rusi poškodili infraštruktúru najmenej šiestich kyjevských poskytovateľov internetu.
Aktivista a exporadca ministra obrany Serhij Sternenko upozornil, že cieľom Rusov sa pred zimou nemusí stať len ukrajinská energetika, ale aj čerpacie stanice a dátové centrá. Obyvateľov Kyjeva vyzval, aby si okrem zásob paliva zabezpečili aj alternatívne komunikačné prostriedky, napríklad systém Starlink.
Počas noci zo stredy na štvrtok došlo v Poľsku k podpáleniu satelitnej stanice Starlink. Poľské úrady požiar označili za sabotáž a vicepremiér Krzysztof Gawkowski oznámil, že bol „zámerne založený tak, aby stanicu vyradil z prevádzky“, čím sa narušil prístup k internetu pre viacero inštitúcií vrátane ukrajinskej armády.
O deň nato Rusi v Kyjeve zasiahli kancelársku budovu, v ktorej sídlila spoločnosť Datagroup, jeden z najväčších ukrajinských telekomunikačných poskytovateľov a dodávateľov IT služieb. Útok dronu si vyžiadal štyri obete.
V sobotu Rusi zaútočili na kyjevské dátové centrum Cosmonova. Pre výpadky prestali čiastočne vysielať televízie Novyny.Live či Armija TV, web verejnoprávnej stanice Suspiľne evidoval problémy s prehrávaním videí. Spoločnosť oznámila, že po opakovaných útokoch pôvodné dátové centrum už neobnoví prevádzku a jej špecialisti začali prenášať a obnovovať služby na iných miestach.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha varoval, že Rusko sa zacielením na kľúčové dátové centrá usiluje narušiť tok informácií. Ruské ministerstvo obrany útoky na ukrajinské dátové centrá nazvalo „digitálnym detoxom“.
Dokážu Rusi paralyzovať internet?
Experti nateraz pokladajú za nepravdepodobné, že by Rusi prostredníctvom útokov dokázali zásadnejšie paralyzovať ukrajinský internet.
„Väčšina kriticky dôležitých dát a systémov sa presunula do zahraničia alebo do cloudu. Ak nejaký e-shop vypadne, je to síce nepríjemné, ale nie je to žiadna tragédia,“ uviedol zakladateľ internetovej spoločnosti MiroHost Oleksandr Oľšanskyj a vylúčil hrozbu vážnych výpadkov či prudkého zdražovania služieb na Ukrajine. „Zničiť celý internet jednoducho nie je možné – museli by ste použiť jadrové či chemické zbrane, alebo zrovnať so zemou 70 až 80 percent budov v Kyjeve,“ povedal.
Podľa experta na kybernetickú bezpečnosť Kosťantyna Korsuna je jednou z veľkých výhod ukrajinského internetu jeho decentralizácia. V krajine pôsobia tisíce operátorov s vlastnými sieťami a pripojeniami, veľké spoločnosti sa zároveň môžu oprieť o vlastné medzinárodné kanály. „Riziko, že Ukrajina zostane bez komunikácie a bez internetu, sa blíži k nule,“ zhodnotil.
Dopad na bežný život
Napriek tomu, že experti totálny kolaps internetu nepredpokladajú, používatelia sa v praxi môžu stretnúť s komplikáciami. Po útokoch na kyjevské dátové centrá napríklad v Lucku, vzdialenom od hlavného mesta až 360 kilometrov, dočasne vypadli informačné tabule na zastávkach MHD. V samotnom Kyjeve úrady informovali o krátkodobom výpadku digitálnych služieb na úhradu cestovného.
Väčšie obavy vyvoláva hrozba, že by sa Rusi mohli pokúsiť narušiť siete zaisťujúce chod bankového sektora či kľúčových verejných služieb.
Problém s názvom Geraň-5
V súvislosti s útokmi z posledných týždňov sa na Ukrajine zdvihla vlna kritiky aj do vlastných radov. Ukrajinci sa začali vlády pýtať, ako je možné, že protivzdušná obrana nedokáže efektívne reagovať na nové typy ruských dronov – hoci v tomto prípade sa dá hovoriť už o malých raketách.
Expert na vojenské technológie a externý poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov priblížil, že Rusi najskôr vyvíjali Geraň-3 s prúdovým pohonom, ktorý mal rýchlosť od 280 do 320 kilometrov za hodinu. Ukrajinskí výrobcovia sa pokúšali vyrobiť zachytávač na ničenie týchto dronov. Rusi však výrobu Geraň-3 vzdali a začali vyrábať Geraň-4 a Geraň-5, ktoré sú schopné niesť väčšiu nálož a môžu letieť rýchlosťou cez 500 kilometrov za hodinu.
Minister obrany Jevhenij Chmara koncom augusta novinárom povedal, že Ukrajina má niekoľko potenciálnych variantov a ukrajinskí vývojári už uskutočňujú terénne testy. „Vždy treba myslieť o krok vpred,“ okomentoval situáciu Beskrestnov s tým, že kým Ukrajina v súčasnosti vyvíja zachytávače s prúdovým pohonom, Rusi už pracujú na nových typoch malých manévrovateľných rakiet, ktoré budú dosahovať rýchlosť vyše 700 kilometrov za hodinu. „Máme pol roka na to, aby sme vyrobili lacné rakety, ktoré ich budú zostreľovať,“ dodal.
