Expertom zo zložiek hrozili postihy, ak by sa priznali, tvrdí vojnový reportér Forró
„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opisuje vojnový reportér Tomáš Forró odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska. Hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
V rozhovore sa venuje aj tomu, prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO, aký zmysel má nová Príručka prežitia a prečo v oblasti civilnej ochrany supluje zanedbanú úlohu štátu. Približuje tiež psychológiu krízy a kľúčovú úlohu budovania komunitnej odolnosti v mestách aj na dedinách.
V tieni vojny
Podľa Forróa si ľudia na situáciu v tieni vojny už v určitom zmysle zvykli. Keby sa ho na to pýtali pred piatimi rokmi, odpovedal by inak. Dnes si však všetci uvedomujú, že hovoriť o živote v tieni vojny nie je žiadne preháňanie ani básnický obraz, ale realita. Zažívajú ju ľudia v Poľsku, kde vybuchujú drony, u nás boli pokusy o sabotáže a celé východné krídlo NATO to pociťuje.
Vyhrážky jadrovými zbraňami
Forró reagoval aj na vyhlásenia Vladimíra Putina, ktorý na Valdajskom klube citoval Čechovov výrok o pištoli na stene v súvislosti s možným použitím jadrových zbraní. Podľa reportéra Putin dobre vie, čo hovorí, a je to práve on, kto tú pištoľ zavesil na stenu a strieľa z nej. Forró dodal, že sa treba pripraviť na čokoľvek, hoci dúfa, že najhoršie scenáre sa nenaplnia.
Na otázku, či sa dá Putinovi ešte veriť, Forró odpovedal, že je to profesionálny klamár. Pripustil však, že na úrovni svetových mocností môžu existovať mechanizmy, ktoré po dohode fungujú. Obáva sa skôr toho, na čom sa dohodnú a čo to bude znamenať pre Slovensko.
Príručka prežitia
Forró vysvetlil, že do projektu Príručky prežitia a spoločenskej odolnosti sa pustil preto, lebo túto úlohu podľa neho neplní štát. Štát by mal vzdelávať ľudí, posilňovať ich a chrániť ich bezpečnosť. Keďže sa tak nedeje, rozhodol sa zaplniť dieru, ktorú vytvorili vzdelávacie inštitúcie a ministerstvá.
Reagoval aj na materiál Ministerstva vnútra z roku 2025 s názvom „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“. Podotkol, že samotný leták je štandardná vec, aká existuje v celej Európe, no problém je v tom, ako s ním rezort naložil. Materiál nechali skrytý na serveri, nikto ho nedostal do schránky a nikde sa o ňom nehovorilo. Podľa Forróa si tak chceli len splniť povinnosť a odškrtnúť políčko.
Najväčšia slabina Slovenska
Forró tvrdí, že najväčšou slabinou Slovenska nie je armáda, výzbroj či nedostatok peňazí, ale rozdelená spoločnosť. Keď sa pýtal príslušníkov silových zložiek, čoho sa najviac obávajú pri napadnutí krajiny, všetci mu povedali to isté: boja sa, že politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a odovzdajú nás do rúk nepriateľa.
Armáda podľa neho nemôže začať konať sama od seba, najprv musí byť vyhlásený vojnový stav. Ak to politici zo zbabelosti neurobia, dopadne to ako v roku 1968. Napriek tomu má Slovensko vďaka geografii – horám a riekam – obrovskú šancu obrániť sa aj proti presile.
Komunitná odolnosť
Forró zdôrazňuje, že najlepší spôsob, ako zvládnuť krízu, je spolupráca. Ľudia by mali poznať susedov v paneláku či na ulici, vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť. Vidí to na Ukrajine vo frontových mestách, kde ľudia často nemajú nič, záchranné zložky tam nechodia, ale majú jeden druhého.
Ako príklad uviedol viacdňový výpadok prúdu. Keď prestane fungovať elektrina, prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie. V Berlíne vypadol prúd na niekoľko dní v dvoch štvrtiach a ľudia na to spomínajú ako na totálnu katastrofu.
Tri kroky k bezpečnosti
Podľa Forróa je prvá vec budovať komunitu ešte predtým, než kríza vypukne. Keď nastane problém, všetci budú v panike kupovať to isté a veci rýchlo zmiznú z obchodov. Preto je kľúčové mať okolo seba ľudí, s ktorými sa dá spolupracovať.
Dodal, že samosprávy si často ani neuvedomujú svoje úlohy. Legislatíva v oblasti civilnej ochrany je tridsať až štyridsať rokov stará a nereaguje na moderné hrozby. Je čas, aby sa občania začali pýtať svojich zvolených zástupcov, čo robia pre ich bezpečnosť.
Systémový nihilizmus
Forró upozorňuje na nebezpečný systémový nihilizmus, keď si ľudia zamieňajú neschopných politikov s inštitúciami, ktoré dočasne riadia. Keď niekto odmieta políciu či hasičov len kvôli ministrovi, krivdí im a podkopáva vlastný štát. Presne toto podľa neho chcú nepriatelia v rámci informačných operácií – aby sme prestali veriť vlastným inštitúciám.
Kniha zatiaľ nejde do bežných kníhkupectiev, prebieha crowdfundingová kampaň. Prvý náklad sa vypredal, pripravujú ďalší. Príručka je súčasťou väčšieho projektu – chystajú letáky, plagáty, distribúciu zadarmo do škôl a knižníc a mesiac bude Forró cestovať po Slovensku a diskutovať s ľuďmi.
