Kamenné a kované označníky vstupov do TANAP-u chátrajú
VYSOKÉ TATRY – Vstupy do Tatranského národného parku (TANAP) lemujú približne polstoročie staré architektonické a sochárske diela. Namiesto ich obnovy sa dnes hovorí o osádzaní nových stožiarov so štátnymi vlajkami. Terénny prieskum hlavných príjazdových ciest ukazuje, že viaceré z týchto objektov sú v zlom stave alebo už zmizli.
Pri cestách do hôr vznikli dva typy označníkov: kované siluety kamzíka na kamenných podstavcoch a masívne betónové sochy z geometrických tvarov. Jeden kovaný kamzík bol pravdepodobne ukradnutý zberačmi kovov, ďalší leží pohodený v tráve. Tri označníky zostávajú v dobrom stave.
Prehľad lokalít
Dolný Smokovec (cesta II/534 od Popradu): kovaná plastika kamzíka na kamennom podstavci so znakom TANAP-u stojí oproti známemu penziónu a patrí k najzachovalejším.
Tatranská Lomnica (cesta II/540 od Veľkej Lomnice): betónový totem s trojjazyčným nápisom v slovenčine, ruštine a angličtine sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocamp FICC.
Podbanské (cesta II/537 od Pribyliny): brutalistický betónový monument s plastickým nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a stredovým negatívnym výrezom siluety tatranských štítov stojí pri vstupe do hôr z Liptova.
Lysá Poľana (cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): kované logo kamzíka, ktoré vítalo návštevníkov z poľskej strany, dnes leží zabudnuté v tráve pri betónovom stĺpe s logom Východoslovenského múzea v Košiciach.
Tatranská Kotlina (cesta I/66 od Spišskej Belej): kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi neznámymi páchateľmi odpílený a pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Na mieste zostal len kamenný podstavec.
Nové stožiare, alebo obnova pôvodných diel?
Verejnosťou rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Pôvodné označníky pritom nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – označenie TANAP, trojjazyčný nápis pre zahraničných hostí či motív kamzíka tatranského.
Ako alternatíva sa ponúka zreštaurovanie kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenie repliky a osadenie na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenie a zakonzervovanie betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici. Obnova by stála zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb.
Pôvod diel siaha do 70. a 80. rokov
Exteriérové diela z kovu a betónu vznikli v 70. a 80. rokoch 20. storočia, keď Vysoké Tatry zažívali rozmach cestovného ruchu spojený napríklad s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.
Tatranci oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených vstupných brán do národného parku. Tvorcovia použili tatranské riečne kamenivo, liaty betón a kováčsky spracovanú oceľ.
Ústredným motívom kovaných plastík sa stal štylizovaný kamzík tatranský – endemický druh žijúci v Tatrách, ktorý sa stal oficiálnym znakom a maskotom národného parku. Betónové verzie pracovali s brutalistickou estetikou a hrou svetla a tieňa v podobe geometrických výrezov s výhľadom do krajiny.
Redakcia sa Správ TANAP-u pýtala na súčasný stav označníkov, ich autorov a ďalšie detaily, ale odpovedí sa nedočkala. V priebehu posledných dní došlo k manažérskym zmenám vo vedení envirorezortu aj Tatranského národného parku. Dočasne poverený riaditeľ Michal Babnič na poste skončil, na vymenovanie nového riaditeľa sa čaká.
