Deň pred útokom v Staškove bolo okno príležitostí. Analytik upozornil na použitie nesprávnej techniky
Vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je oveľa viac, len sa končia samovraždami. Upozorňuje bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste staškovskej tragédie. Prípad podľa neho ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie.
Expert na krízovú komunikáciu a zakladateľ spoločnosti Modrý anjel Radovan Bránik rozoberá tragédiu na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Podľa Bránika zlyháva prirodzené prostredie a systém podpory problematických detí a hejt zo sociálnych sietí sa presúva až k samotným obetiam. Bezpečnostné kamery sú pre potenciálnych páchateľov skôr výzvou než odstrašením a takéto útoky nemožno paušálne zvaľovať na psychiatrických pacientov.
O tragédii v Staškove zatiaľ nie je známe takmer nič, najmä čo sa týka motivácie páchateľa. Zároveň sa objavilo mnoho pofidérnych informácií a veľkej vlne hejtu čelilo štrnásťročné dievča, ktoré v dôsledku konania páchateľa prišlo o život.
Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore vôbec nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Bránik upozorňuje, že konanie útočníka je výsledkom dlhodobého vývoja a dôsledkom toho, že sa vážne nemal dobre. Prejavoval sa tak už týždne či mesiace. Podobným spôsobom prežívajú svoju každodennosť stovky a tisíce detí, ktoré sa nemajú dobre a sú blízko hranice zlyhania.
Podľa analytika je na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia na políciu zmysel v prípade páchateľa, o ktorom je známe, že nie je trestnoprávne zodpovedný. Pridávanie tlaku a minimálne poskytovanie podpory podľa neho neznížilo pravdepodobnosť, že prikročí k takémuto konaniu.
Bránik pripomína, že v prirodzenom prostredí, kde by malo dieťa byť v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie. Otec bol vo väzení, matka závislá od drog. V pedagogickom zbore ani v škole nepanovala zhoda na kroku podania trestného oznámenia, vnímali ho ako kontroverzný a neprínosný.
Bezpečnostný analytik zdôrazňuje, že tento typ násilia z dôvodu vnútorného rozpoloženia je prehliadaný. Deti, ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na samých seba z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné ako pri útoku na iných. Už Sigmund Freud povedal, že pokus o samovraždu je agresia obrátená dovnútra.
Psychiater Peter Breier podľa Bránika už pred rokmi zdôrazňoval, že systém je absolútne nezosieťovaný. Hoci sa po Spišskej Starej Vsi sľubovali kamery na školách, nič z toho sa nenaplnilo. Bránik odmieta vysvetlenie, že politici sú tí, ktorí to spúšťajú – sú produktom spoločnosti.
Podľa Bránika sa dramaticky zmenil spôsob, akým spoločnosť k násiliu pristupuje. Kamerový systém má dnes akceleračný účinok, poskytuje páchateľom pocit, že ich niekto uvidí a prestanú byť neviditeľní. Ako preventívny nástroj už nefunguje, má zmysel len ako kvalitný podklad do spisu po výkone skutku.
Väčšina páchateľov takýchto činov podľa analytika nie sú psychiatrickí pacienti. Ľudia majú tendenciu pripisovať nenormálny skutok osobnosti trpiacej psychickým ochorením, pretože vnútro sa bráni prijať, že čin spáchal normálny, zdravý človek.
Bránik upozorňuje na kritický nedostatok pedopsychiatrov a na potrebu zahusťovať sieť odborníkov. Ako referenčný príklad uvádza Fínsko, kde fungujú deradikalizačné programy a znížila sa šikana. Žiadna sieť však nie je dosť hustá a na nulu to nejde nikdy.
Podľa Bránika existujú stovky detí v podobnom nastavení, ktoré k spáchaniu činu nedôjdu. Odborná verejnosť by mala nájsť mechanizmus, ako skvalitniť vzájomnú komunikáciu profesionálov a sieťovanie, diskutovať o signáloch a metódach, ktoré fungujú, a porovnávať vzorce z prípadov, ktoré skončili zle.
Bránik odmieta označenie útoku v Staškove za femicídu. V nastavení chlapca boli podľa neho nenávistné prejavy, ale nie preto, že to boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. Ak sa každý útok muža na ženu zaradí do kolónky femicída, problém sa oslabuje.
Na otázku, či dnes existuje garancia, že sa dieťaťu v škole nič také nestane, Bránik odpovedá, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Vysoko pravdepodobné to však nie je, pretože vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje.
Podľa Bránika existuje okno príležitostí, ktoré sa aj v Staškove dalo zavrieť. Ešte aj v posledný deň pred útokom používali nesprávnu techniku. Správny nástroj bol použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Nejde podľa neho o zlyhanie konkrétnej poradne, ale o zlyhanie prostredia.
