Nejde mi o pomstu lekárom. Chcem konečne vedieť, prečo moja dcéra zomrela
Lenka Kováč zo Žiliny už viac ako tri roky čaká na odpoveď, prečo jej dcéra Laura zomrela len hodinu a pol po narodení. Prípad, ktorý lekári spočiatku pripisovali záhadnej zrazenine pri srdci, neskôr spochybnila pitva – dieťa bolo zdravé a zomrelo na následky udusenia.
„Nejde mi o osobnú pomstu ani o trestanie konkrétnych lekárov. V tejto fáze už len chcem, aby boli konečne zodpovedané moje otázky,“ hovorí 33-ročná Lenka Kováč. Odpovede na otázky nedostáva, opakovane sa snažila s lekármi stretnúť osobne, no neúspešne. Domnieva sa, že pre lekárov to uzatvorilo stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prvotne konštatoval, že nemocnica nepochybila.
Lenka s manželom hľadajú vlastné cesty, ako sa dostať k odpovediam. „Keď nemocnica argumentuje, má k dispozícii vlastných lekárov, ktorí im napíšu takzvané odborné stanovisko. Ja musím za všetko platiť. Za spísaný protiargument našej strany som platila dvetisíc eur, za vypracovanie znaleckého posudku päťtisíc eur. Celkovo ma tento boj stál už 26-tisíc eur,“ vysvetľuje.
Jej prvé tehotenstvo prebiehalo bez problémov. Do nemocnice išla v deň vypočítaného termínu pôrodu, keďže jej stúpol krvný tlak a mala opuch celého tela. Na tretí deň ju prepustili domov s tým, že si má merať tlak a v prípade zhoršenia prísť. O pár dní sa v noci zobudila na bolesti a vrátila sa do nemocnice, kde ju opäť hospitalizovali. V papieroch mala uvedenú gestačnú hypertenziu.
„Nechali ma dve hodiny na pôrodnej sále, a potom ma preložili na oddelenie. Desať minút pred polnocou sa narodila moja dcéra Laura. Žila len hodinu a pol,“ hovorí Lenka. O druhej ráno jej starší lekár oznámil, že dieťa zomrelo. „Nevedeli povedať prečo. Tvrdili, že mala zrazeninu pri srdci a pýtali sa ma, prečo mi o tom nepovedal môj obvodný gynekológ.“
Znalec neskôr v posudku pre rodinu konštatoval, že pri diagnostikovanej preeklampsii mala byť vedená ako riziková pacientka pod dohľadom skúseného atestovaného lekára a pôrod mal byť vyvolaný. Namiesto toho ju vyšetrovala neatestovaná lekárka a po prasknutí plodovej vody ju poslali samú do sprchy bez CTG monitorovania.
Keď Lenka požiadala o stretnutie s lekárkou, ktorá bola pri pôrode, primár jej to najprv prisľúbil, no potom poslal SMS správu, že o stretnutie nemajú záujem. Nemocnica jej odmietla poskytnúť aj meno atestovaného lekára s odvolaním sa na GDPR. Nepomohlo ani písomné stanovisko ministra zdravotníctva Kamila Šaška, podľa ktorého sa nemocnica nemôže svojvoľne schovávať za ochranu údajov.
Lucia Kubíny z organizácie Tanana, ktorá pomáha ženám po strate v tehotenstve, hovorí, že nedostatočné informácie zvyšujú mieru neistoty a nedôvery a prehlbujú pocit straty kontroly. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku ročne narodí bez známok života alebo v prvom týždni po pôrode zomrie viac ako 200 detí.
Lenka pocítila systémové zlyhanie aj v oblasti psychologickej podpory. V nemocnici si ju musela vyžiadať sama. „Prišla za mnou nemocničná psychologička, sadla si ku mne a opýtala sa: ‚Lenka, a čo sa to Laurinke stalo?‘ Vtedy som pochopila, že tadiaľto cesta nevedie.“ Odbornú starostlivosť si musela hradiť sama. Stretla sa aj so zraňujúcim prístupom personálu. „Hlavná sestra mi povedala: ‚Také veci sa dejú.‘“
Po šiestich týždňoch od straty dcéry sa musela vrátiť do práce v banke, keďže materská dovolenka pri strate dieťaťa po tejto dobe končí. „Chodím za dcérou na cintorín a pri otázke, koľko mám detí, mi aj dnes stiahne hrdlo,“ hovorí Lenka, ktorá neskôr porodila druhú dcérku.
Po strate našla advokáta, ktorý bol zároveň lekárom, a podali sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten o osem mesiacov neskôr rozhodol, že starostlivosť bola poskytnutá správne. Lenka si vyžiadala kompletnú zdravotnú dokumentáciu a našla nezrovnalosti – nesedeli časy vykonaných úkonov a chýbali údaje o podaných liekoch.
V máji 2025 podala žalobu proti nemocnici a domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy. Vlani v lete podala trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania úradných záznamov. Od podania žaloby uplynul už takmer rok a pol, stále sa čaká na znalecké posudky. Trestné stíhanie bolo nedávno zastavené pre premlčanie, hoci vyšetrovateľ predtým prizval znalca z odboru informatika, aby preveril zásahy do elektronického systému nemocnice.
Keď si od Úradu na ochranu osobných údajov vyžiadala záznamy elektronických vstupov, zistila, že jej kartu opakovane otvárala sestra z iného oddelenia či vedúca upratovačiek. Podľa pitvnej správy bola Laura absolútne zdravá a nemala žiadne vrodené ochorenie.
Časom Lenka otehotnela druhýkrát. Slovenskému zdravotníctvu už nedôverovala a rozhodla sa rodiť v Českej republike. V nemocnici v Havířove sa stretla s ľudským prístupom a narodila sa jej druhá, zdravá dcéra. Je pripravená predať aj auto, aby boj dotiahla do konca, no o bývanie prísť nemôžu.
