Zvrat v kauze Moniky Jankovskej
V kauze bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej nastal výrazný procesný zvrat. Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu, ktorú prokurátor podal po viac než šiestich rokoch od zásahu NAKA v akcii Búrka. Jankovská čelila obvineniam z prijímania úplatku, ohýbania práva, podplácania a zasahovania do nezávislosti súdu.
Sudca dospel k záveru, že v prípade nebol dodržaný zákonný postup pri záverečnom preštudovaní spisu a že tým mohlo dôjsť k porušeniu práva obvinenej na obhajobu. Poukázal aj na nejasnosti okolo procesného postavenia spolupracujúceho svedka Vladimíra Sklenku, najmä pri dočasnom odkladaní vznesenia obvinenia. Práve tieto okolnosti sú podľa súdu dôležité pre posúdenie jeho hodnovernosti.
Prokuratúra s rozhodnutím nesúhlasí a podala sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať najvyšší súd. Kauza tak pokračuje ďalej a spolu s ňou aj širšie otázky o fungovaní spolupracujúcich obvinených, zákonnosti vyšetrovania a dôveryhodnosti justície v prípade, ktorý sa stal jedným zo symbolov prepojení medzi Marianom Kočnerom a časťou súdnej moci.
Poľsko pozastavilo rokovania s Ukrajinou o finančnej podpore
Poľsko pozastavilo rokovania s Ukrajinou o možnej finančnej podpore po tom, čo Ľvovská oblastná rada vyhlásila rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády UPA. Tento krok znovu otvoril citlivú historickú tému, ktorá dlhodobo zaťažuje vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom.
Poľský premiér Donald Tusk označil rozhodnutie za nemúdre a upozornil, že podobné iniciatívy oslabujú podporu Ukrajiny medzi jej spojencami a nahrávajú Rusku. Nejde pritom o vojenskú pomoc, ale o rokovania o finančnej podpore, ktorú Kyjev vzhľadom na plánovanú rozpočtovú dieru vo výške desiatok miliárd eur v roku 2027 veľmi potrebuje.
Poľskí predstavitelia reagovali aj politicky a diplomaticky, pričom zazneli návrhy zaradiť jedného z iniciátorov uznesenia na zoznam nežiaducich osôb. Spor ukazuje, že aj medzi blízkymi partnermi Ukrajiny môžu historické interpretácie výrazne ovplyvniť súčasnú spoluprácu, najmä keď ide o symboly spojené s tragickými udalosťami druhej svetovej vojny.
Radičová varuje pred slovenským dlhom
Bývalá premiérka Iveta Radičová v rozsiahlom rozhovore ostro kritizuje stav slovenských verejných financií a spôsob, akým vláda prijíma štátny rozpočet. Tvrdí, že Slovensko žije v ilúzii stability, no v skutočnosti sa blíži k vážnym problémom: verejný dlh sa približuje k 70 percentám HDP, rezervy sa minuli a budúca vláda bude podľa nej čeliť mimoriadne bolestivej konsolidácii.
Radičová upozorňuje, že rozpočet je poznačený populistickými opatreniami, ako sú 13. dôchodky či ďalšie výdavky bez reálneho krytia. Zároveň kritizuje úpadok dialógu, slabnutie právneho štátu, zanedbané reformy a narastajúcu autokratizáciu spoločnosti. Podľa nej Slovensko dlhodobo zaostáva nielen ekonomicky, ale aj v kvalite života, zdravotníctve, školstve či dôvere v inštitúcie.
Veľkú časť rozhovoru venuje aj budúcnosti samospráv, potrebe reforiem dôchodkového systému a tragickým zlyhaniam pri starostlivosti o duševné zdravie detí. Jej odkaz je jasný: bez hlbokých štrukturálnych zmien, obnovy dôvery a profesionálneho riadenia štátu bude účet za dnešnú nezodpovednosť veľmi vysoký.
