Deficit tovarovej výmeny EÚ v auguste presiahol 25 miliárd eur
Deficit tovarovej výmeny Európskej únie dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur. Analytici ho vysvetľujú kombináciou drahších energií, silnejúcej konkurencie z Ázie a zhoršujúcej sa bilancie v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu.
Európa bola dlhé roky „továrňou sveta“ a jej vývozy prevyšovali dovozy. V poslednom čase sa však situácia začína obracať a únia v niektorých mesiacoch dováža viac tovarov, než vyváža.
Vyššie náklady na energie aj slabší export
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, uvádza, že za zhoršením obchodnej bilancie stojí kombinácia viacerých faktorov – vyššie náklady na dovoz energií, ale aj rýchlejší rast dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa tiež bilancia v tradične silných odvetviach, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit.
Podľa Ondreja Greguša, finančného analytika XTB, za zhoršením stojí kombinácia drahých energií a rastúcej konkurencie zo zahraničia. Európski výrobcovia čelia silnej konkurencii z Číny, odkiaľ EÚ v auguste doviezla medziročne o takmer 20 percent vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o tri percentá.
Ekonóm Finax Patrik Kindl dopĺňa, že schodok obchodu EÚ s tovarom dosiahol v auguste 25,2 miliardy eur, čo je o 17,7 miliardy eur viac ako pred rokom. Importy rástli o 18,2 percenta na 228,0 miliardy eur, exporty sa zvýšili o 9,4 percenta na 202,9 miliardy eur. Energetický schodok sa podľa neho zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur.
Bude deficit pretrvávať?
Kočiš očakáva, že obchodná bilancia EÚ zostane v najbližších mesiacoch pod tlakom. Výsledky budú závisieť od vývoja cien energetických surovín aj od kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať aj posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene.
Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, najmä ak ceny energií zostanú vysoké. Pripomína však, že Európska centrálna banka vo svojej septembrovej prognóze očakáva v nasledujúcich dvoch rokoch oživenie exportu eurozóny.
Podľa Gábriša sa výrazné zlepšenie nedá očakávať, ak zásadne nepoklesnú ceny komodít. Jakub Timčák z Across Private Investments hovorí o vážnom varovnom signáli, nie o trvalom obrate. Za prvých osem mesiacov roka európsky export vzrástol len o 0,4 percenta, zatiaľ čo import až o 7,7 percenta.
Dopady na ekonomiku a Slovensko
Samotný obchodný deficit nemusí automaticky znamenať problém pre ekonomiku, dôležitá je podľa Kočiša jeho štruktúra. Ak však deficit vzniká v dôsledku drahších dovážaných energií a slabšieho exportu, predstavuje nepriaznivú kombináciu – zvyšuje náklady podnikov, znižuje ich konkurencieschopnosť a ukrajuje z kúpnej sily domácností.
Greguš aj Timčák upozorňujú na riziko kombinácie pomalšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie. Podľa Kindla sú nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky – zníženie byrokratickej záťaže či nižšie ceny vstupov. Týmto tlakom je najviac vystavené automobilové odvetvie, od ktorého je mimoriadne závislé aj Slovensko.
