Republika prehrala najsledovanejšie súboje, v počte starostov však predbehla aj Progresívne Slovensko
Prešovský kraj – V regionálnych voľbách sa hnutiu Republika podarilo presadiť viac kandidátov ako v predchádzajúcich voľbách, hoci v najsledovanejších župných súbojoch neuspelo. Vyplýva to z analýzy volebných výsledkov.
V Prešovskom kraji kandidoval podpredseda hnutia Milan Mazurek proti lídrovi KDH Milanovi Majerskému. Po uzavretí volebných miestností Mazurek spočiatku viedol o niekoľko percentuálnych bodov, no Majerský nakoniec rozdiel dobehol a zvíťazil. V Banskej Bystrici kandidát Republiky Miroslav Suja zaostal za víťazným Ondrejom Lunterom.
Napriek tomu možno výsledky Republiky len ťažko označiť za jednoznačnú porážku. V Prešovskom kraji Mazurek získal viac ako 100-tisíc hlasov. V roku 2022 pritom Mazurek a kandidát koalície Hlas, Smer, SNS a Aliancia Michal Kaliňák spolu získali približne 111-tisíc hlasov – Mazurek vtedy oslovil 28-tisíc a Kaliňák 83-tisíc voličov.
V Žilinskom kraji kandidovala za Republiku Anna Belousovová, ktorá získala 13-tisíc hlasov, hoci sa kandidatúry vzdala. Suja v Banskej Bystrici dostal viac ako 30-tisíc hlasov. Len v týchto troch krajoch tak Republika získala približne 140-tisíc hlasov, čo zodpovedá celoslovenskému výsledku strany v parlamentných voľbách v roku 2023.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik uviedol, že ak predtým existovala bariéra a voliči Smeru by Republiku nevolili, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa podľa neho prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť. Strane sa podľa neho podarilo legitimizovať sa a výrazne zviditeľniť na slovenskom politickom poli.
Predseda hnutia Milan Uhrík označil výsledky volieb za naplnenie cieľov. Hnutie chcelo podľa jeho slov zabojovať o posty županov v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji a postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. „Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal Uhrík.
V roku 2022 kandidovalo s podporou Republiky na starostov a primátorov 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do aktuálnych volieb išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi.
S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, z ktorých bolo zvolených 20. Všetci títo kandidáti spolu získali 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo na post starostu v koalícii, v ktorej bola aj Republika, najčastejšie so Smerom, Hlasom a SNS. Z nich bolo zvolených 31 a spolu získali 37 936 hlasov. Kandidáti, za ktorými v nejakej forme stála Republika, tak dostali viac ako 47-tisíc hlasov.
Najúspešnejším bol kandidát na primátora Spišskej Novej Vsi a poslanec Národnej rady za Hlas Dávid Demečko, ktorého volilo viac ako štyritisíc ľudí a súboj vyhral.
Progresívne Slovensko išlo do volieb starostov v drvivej väčšine v koalíciách. Do súboja vyslalo 88 kandidátov, z toho 14 samostatne, a zvolených bolo 30 z nich. Keďže išlo o väčšie mestá, ich kandidáti spolu získali približne 287-tisíc hlasov, z toho takmer 122-tisíc patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi. Republika tak v počte zvolených starostov predbehla Progresívne Slovensko, jej kandidáti však získali výrazne menej hlasov.
Uhrík potvrdil, že vytváranie koalícií so Smerom, SNS a Hlasom sa Republike osvedčilo. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal. Dodal, že poučením je, že tam, kde vytvárajú liberáli široké koalície a bloky, by mali široké koalície vytvárať aj vlastenecké strany.
Podľa Uhríka sa hnutie sústreďuje najmä na budúcoročné parlamentné voľby, do ktorých chce ísť s cieľom etablovať sa ako stabilná parlamentná strana. Na komunálnu kampaň preto podľa jeho slov nevyčlenili veľa prostriedkov.
