Pískanie v ušiach možno potlačiť hlbokým spánkom, naznačuje výskum
Hučanie či pískanie v ušiach komplikuje život miliónom ľudí po celom svete a často ich oberá o pokojný spánok. Výskumníci z Oxfordskej univerzity prišli na kľúčovú súvislosť: hlboký spánok dokáže utlmiť nadmernú mozgovú aktivitu, ktorá tieto fantómové zvuky vyvoláva.
Podobné pocity zažíva zhruba 15 percent svetovej populácie. Platí však, že čím nepokojnejší má človek spánok, tým intenzívnejšie mozog vytvára hučanie v ušiach. Najnovšie pokusy naznačujú, že hlboký spánok dokáže túto nadmernú mozgovú aktivitu tlmiť.
Podobnosti medzi spánkom a tinitom
„To, čo vzbudilo zvedavosť mňa aj mojich spolupracovníkov, boli neobyčajné podobnosti medzi pískaním v ušiach a spánkom,“ uviedol Linus Milinski, neurobiológ z oxfordského Inštitútu pre výskum spánku a cirkadiánnych rytmov, pre ScienceAlert.
„Tinitus predstavuje vyčerpávajúce zdravotné trápenie, zatiaľ čo spánok je prirodzený stav, do ktorého pravidelne vstupujeme. Oba procesy však zrejme stoja na spontánnej mozgovej aktivite. Keďže účinná liečba subjektívneho pískania v ušiach stále neexistuje, domnievam sa, že skúmanie týchto podobností môže otvoriť nové možnosti porozumenia a v budúcnosti aj liečby takzvaných fantómových vnemov,“ spresnil.
Odborníci vysvetľujú, že pískanie či hučanie v ušiach je subjektívny vnem zvuku, ktorý môže mať rôzne podoby – od zvonenia a sipotu až po pukanie či cvakanie. Tieto problémy môžu pretrvávať nepretržite alebo sa objavovať len v záchvatoch. Tinitus sa považuje za najrozšírenejší fantómový zmyslový vnem na svete, pričom jeho presné príčiny i účinné liečebné postupy zostávajú naďalej neznáme.
Hlboký spánok zmierňuje príznaky
V roku 2022 Milinského tím ako prvý na funkčnej úrovni podrobne preskúmal, ako dokáže spánok vplývať na pískanie v ušiach a naopak. Vedci vyslovili predpoklad, že mohutné spontánne vlny mozgovej aktivity, ktoré vznikajú počas non-REM fázy spánku (pomalovlnného spánku), dokážu utlmiť práve tie procesy v mozgu, ktoré vedú k vzniku ušných šelestov.
Pri experimentoch na fretkách, ktorých sluchové ústrojenstvo sa výrazne podobá ľudskému, výskumníci spozorovali, že zvieratá so silnejšími prejavmi pískania v ušiach trpeli aj poruchami spánku. Milinski zdôraznil, že problémy so spánkom sa objavili súbežne s rozvojom hučania v ušiach po tom, čo boli zvieratá vystavené hluku. Tým sa po prvý raz podarilo preukázať jasnú spojitosť medzi týmito dvoma javmi.
Fretky, u ktorých sa vyvinulo pískanie v ušiach, vykazovali vyššiu citlivosť mozgu na zvuky. Počas spánkovej fázy non-REM sa však táto nadmerná aktivita utlmila. To naznačuje, že hlboký spánok môže dočasne potláčať dôsledky tinitu vďaka tomu, že zapája tie isté mozgové okruhy.
Milinski poznamenal, že dosiahnuté výsledky potvrdzujú schopnosť hlbokého spánku skutočne zmierňovať prejavy hučania a odkrývajú prirodzené mozgové mechanizmy, ktoré upravujú nesprávnu činnosť mozgu. Hoci majú pokusy na zvieratách svoje medze, vedci predpokladajú, že rovnaké procesy prebiehajú aj u ľudí.
Nové smery vo výskume
V roku 2023 vedci z Číny dokázali, že ľudia trpiaci hučaním v ušiach majú ťažkosti utlmiť nadmernú mozgovú aktivitu pri prechode z bdenia do spánku. V priebehu hlbokého spánku sa však toto predráždenie upokojilo. Autori štúdie pod vedením Siao-jü Paa z Juhočínskej technologickej univerzity zdôraznili, že práve spánok by mal byť kľúčovým cieľom liečby, ak chceme prelomiť bludný kruh ťažkostí spojených s tinitom.
Milinski so svojím tímom v Oxforde sa v súčasnosti zameriava na to, ako spánok vplýva na samotný vznik tohto problému. Odborníci predpokladajú, že pískanie v ušiach zhoršuje kvalitu spánku a nekvalitný spánok následne prehlbuje nepríjemné zvuky, čím vzniká začarovaný kruh, ktorý sa však dá prerušiť. Milinski tiež pripomenul, že spánkový deficit zvyšuje náchylnosť na stres – a práve stres patrí k faktorom, ktoré pískanie v ušiach zhoršujú, prípadne ho môžu priamo vyvolať.
