Pápež Lev XIV. vstúpil do amerických volieb, hlasoval korešpondenčne
Pápež Lev XIV. sa zapojil do amerických volieb. Svoj hlasovací lístok poslal poštou do Chicaga, kde sa narodil. V piatok to potvrdil Vatikán. Hlasuje tak vo voľbách do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Tlačové stredisko Svätej stolice zároveň potvrdilo, že Robert Francis Prevost využíval svoje volebné právo ako americký občan vždy, keď mu to možnosti dovoľovali. Hlasoval aj počas rokov, ktoré prežil v Peru, kde pôsobil ako misionár a neskôr biskup.
„Svätý Otec vyjadruje svoje presvedčenie o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch,“ uviedol Vatikán.
Prvý pápež s hlasom v politických voľbách
Podľa dostupných informácií je Lev XIV. prvým známym pápežom, ktorý počas svojho pontifikátu hlasoval v politických voľbách. Jeho predchodcovia Ján Pavol II., Benedikt XVI. ani František takýto krok podľa dostupných informácií neurobili.
Lev XIV. je americkým občanom a jeho zvolenie za pápeža automaticky neznamenalo, že sa svojho občianstva vzdal. Má teda právo hlasovať v amerických voľbách. Vatikán svojím vyhlásením zdôraznil práve túto občiansku rovinu jeho konania.
Vatikánsky korešpondent jezuitského časopisu America Magazine Gerard O’Connell upozorňuje na pravidlá amerického ministerstva zahraničia, podľa ktorých môže výkon funkcie hlavy cudzieho štátu predstavovať potenciálny dôvod na stratu amerického občianstva. Nie je to však automatické. K strate občianstva by došlo iba vtedy, ak by dotknutý človek konal dobrovoľne so zámerom vzdať sa amerického občianstva.
Napäté vzťahy s Trumpom
Pápežovo rozhodnutie nemožno úplne oddeliť od napätých vzťahov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Lev XIV. opakovane kritizoval imigračnú politiku Trumpovej administratívy a vyjadroval nesúhlas s americko-izraelskými vojenskými operáciami proti Iránu. Trump na jeho kritiku reagoval osobnými útokmi. Pápeža označil za slabého v otázkach kriminality a zahraničnej politiky a spochybňoval aj jeho postoje k Iránu.
Americké priebežné voľby rozhodujú o zložení Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Prezident v nich priamo nekandiduje, výsledok však môže výrazne obmedziť alebo posilniť jeho politický manévrovací priestor.
Napriek tomu by bolo predčasné interpretovať pápežovo hlasovanie ako podporu demokratov alebo ako gesto namierené proti republikánom. Nevieme, komu dal svoj hlas.
Raz demokrati, inokedy republikáni
Podľa volebných záznamov, na ktoré sa odvoláva Chicago Sun-Times, sa Robert Prevost v minulosti zúčastnil na demokratických aj republikánskych primárkach. V demokratických primárkach hlasoval v rokoch 2008 a 2010, v republikánskych v rokoch 2012, 2014 a 2016. Na všeobecných voľbách sa zúčastnil napríklad v rokoch 2012, 2014, 2018 a 2024.
V Illinois pritom volič nemusí byť trvalo registrovaný v jednej politickej strane. Pri primárkach si môže vybrať, za ktorú stranu chce hlasovať. Tieto údaje však neprezrádzajú, komu v skutočnosti dával svoj hlas.
Viera nemá viesť k úniku zo spoločnosti
Vatikán nezverejnil iba informáciu, že pápež poslal hlasovací lístok. Pripojil k nej aj jednoznačné stanovisko o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch. Pápež tým môže pripomínať, že kresťanská viera nemá viesť k úniku zo spoločenského života.
Lev XIV. už v októbri povedal, že človek nemôže dôsledne hovoriť o ochrane života, ak odmieta potraty, ale zároveň podporuje trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie s migrantmi. Je to širšie chápanie ochrany života, ktoré sa nedá zredukovať na jednu politickú tému.
Časť konzervatívnych katolíkov v Spojených štátoch vníma niektoré Levove politické vyjadrenia kriticky. Obávajú sa, že pápež príliš vstupuje do politických sporov a oslabuje tým univerzálny charakter svojho úradu. Na druhej strane možno namietať, že mlčanie o zásadných morálnych otázkach by bolo samo osebe určitým postojom.
