Hitler dokázal presvedčiť aj deti, aby nenávideli vlastných rodičov, hovorí autorka predlohy oscarového filmu
Novozélandská spisovateľka Christine Leunens napísala román Caging Skies o chlapcovi, ktorý si vo svojej hlave predstavuje Adolfa Hitlera. Príbeh o tom, ako propaganda dokáže formovať myslenie dieťaťa, sa stal predlohou pre film Králíček Jojo, ktorý v roku 2019 adaptoval režisér Taika Waititi. Snímka získala Oscara za najlepší adaptovaný scenár a bola nominovaná aj na najlepší film.
„Deti sú nevinné, sú mladé a dôverujú dospelým, ktorí zastávajú mocenské pozície. Takto sa učia nenávidieť,“ povedala Leunens v rozhovore.
Autorka sa inšpirovala aj prácou svojho manžela, ktorý v tom čase pôsobil v múzeu druhej svetovej vojny. Práve tam začala skúmať, ako sa z obyčajného dieťaťa mohol stať človek zapojený do nacistických zločinov. Nacisti podľa jej slov pracovali s deťmi už v školách a následne ich posielali do Hitlerovej mládeže, a to aj vo veľmi nízkom veku. Vytvárali pritom situácie, v ktorých mohli mať problémy aj ich vlastní rodičia, ak sa snažili deťom zabrániť nasledovať nacistickú ideológiu.
„Bol to postupný proces, ale mimoriadne účinný. Keď im učitelia v škole hovoria, že určití ľudia sú zlí, chcú im ukradnúť krv, ublížiť im a sú parazitmi, deti tomu ochotne veria. Takto sa učia nenávidieť,“ vysvetlila spisovateľka.
Leunens chcela podľa vlastných slov ukázať, že aj deti, ktoré vyrástli na nacistov, boli v čase svojho detstva obeťami. „Klamali im a v podstate im ukradli ich ľudskosť, aby ich naučili nenávidieť,“ uviedla.
Knihu písala priamo v múzeu vojny, kde nad hlavou mala bombardér a každých desať minút počula nahrávku. V múzeu boli aj portréty ľudí, ktorí sa postavili proti nacizmu. „Každý deň som okolo nich prechádzala a postupne som si zapamätala ich tváre. Bolo to veľmi temné a náročné obdobie,“ opísala autorka.
Podľa Leunens sú voči propagande zraniteľní aj mladí ľudia vo veku 18 či 19 rokov. Ponuka získať hrdinský status je podľa nej mimoriadne silná. „Dáva im to pocit, že sú dôležití a že môžu zmeniť svet,“ povedala s tým, že podobne postupujú aj teroristické skupiny, ktoré prostredníctvom propagandy presviedčajú ľudí, že sa z nich stanú hrdinovia, ak spáchajú násilné činy.
Na otázku, či sa ľudia rodia dobrí alebo zlí, odpovedala, že väčšina ľudí je v skutočnosti dobrá, no strach môže človeka veľmi ovplyvniť. Pripomenula aj denník Anne Frankovej, v ktorom napriek všetkému vyjadrila vieru v dobrotu ľudí.
Hitler podľa nej nebol človekom, ktorý by si nenávisť odniesol už z narodenia. V mladosti chcel byť umelcom, žil v útulku pre mužov, prežíval hlbokú depresiu a nenávisť získaval z novín, z toho, čo počúval, a z vlastných životných skúseností. Leunens spomenula aj rozpor, že Hitler žiadal svojich dôstojníkov, aby nejedli mäso, pretože tým podľa neho ubližovali zvieratám.
Ako sa mu napriek tomu podarilo strhnúť obrovské množstvo ľudí? „Trénoval svoje prejavy, nacvičoval si reč pred davom a ľudia boli jeho posolstvom úplne pohltení. Bolo to ako lesný požiar. Všetko bolo suché a stačila jediná iskra,“ povedala.
Leunens si myslí, že história sa môže opakovať. Ľudia podľa nej inklinujú k autoritárskym lídrom vtedy, keď sa na strednú triedu vyvíja veľký tlak. „Situácia sa môže ešte zhoršiť v dôsledku klimatických zmien a technologického pokroku vrátane umelej inteligencie, ktorá môže ľudí pripraviť o prácu,“ uviedla. Keď ľudia pociťujú ekonomický tlak a strach o budúcnosť, majú tendenciu byť politicky menej centristickí a posúvajú sa k extrémom.
Autorka zároveň opísala, ako sa snažila chrániť svoje deti pred negatívnym vplyvom technológií. Nechcela, aby trávili príliš veľa času pred obrazovkou. „Dnes mi za to ďakujú, pretože sa mohli venovať iným veciam,“ povedala. Jeden z jej synov hrá šach a zúčastňuje sa na svetových turnajoch, všetci traja hrajú v orchestri.
K umelej inteligencii má ako spisovateľka výhrady. Tvrdí, že jej román použili na trénovanie bez toho, aby sa jej niekto na povolenie spýtal. „Úprimne, považovala som to za desivé,“ uviedla. Vadí jej aj to, že systémy postupne potláčajú jazykové nuansy, napríklad podmieňovací spôsob alebo formulácie, ktorými sa snažíme byť taktní.
Umelá inteligencia jej však dokáže byť užitočná napríklad pri porovnávaní dvoch verzií jednej vety alebo pri overovaní, či určitá formulácia znie v angličtine prirodzene. Zároveň sa snaží tráviť menej času pri počítači a vrátila sa k písaniu rukou. „Je to asi šesť týždňov, čo som sa vrátila k písaniu rukou, a myslím si, že sa už nechcem vrátiť k počítaču,“ uzavrela.
