Rekordné horúčavy zachvátili Európu. Tepelnému stresu čelila viac než polovica kontinentu
Európa zažila leto 2026, počas ktorého bolo rekordných 52 percent územia kontinentu vystavených intenzívnemu tepelnému stresu. Vyplýva to z údajov klimatickej služby Európskej únie Copernicus.
Išlo o tretie najteplejšie leto v histórii meraní pre celý kontinent a vôbec najteplejšie pre západnú Európu. Viaceré krajiny hlásili historické teplotné maximá. Pre Európu, ktorá je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete, to znamenalo neúprosnú sériu vĺn horúčav, ktoré začali nezvyčajne skoro, už na jar.
„Jednou z vecí, ktoré sú na roku 2026 výnimočné, je, že horúčavy boli pozoruhodné nielen svojou intenzitou, ale aj geografickým rozsahom,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa služby pre zmenu klímy v Európskom centre pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré program Copernicus prevádzkuje.
Podľa údajov služby Copernicus bolo 52 percent Európy vystavených „veľmi silnému“ tepelnému stresu, teda podmienkam, keď pocitová teplota presahuje 38 stupňov Celzia. Približne 80 percent kontinentu zažilo „silný“ tepelný stres s pocitovou teplotou nad 32 stupňov, pričom do konca sezóny takýto stav trval rekordných 41 dní.
Tepelný stres nastáva, keď sú prirodzené chladiace systémy tela preťažené, čo spôsobuje symptómy od závratov a bolestí hlavy až po zlyhanie orgánov a smrť. Podľa Burgessovej išlo o hlavnú príčinu úmrtnosti spojenej s počasím na celom svete. Leto spôsobilo desaťtisíce nadmerných úmrtí.
Burgessová na brífingu pre médiá spresnila, že štyri z desiatich najsilnejších vĺn horúčav v Európe sa odohrali len počas uplynulého leta. Najzávažnejšou zaznamenanou vlnou horúčav však naďalej zostáva august 2003.
Letné obdobie sa vyznačovalo aj suchom, ktoré viedlo k najnižším prietokom riek od začiatku meraní v roku 1992. Podľa služby Copernicus to narušilo nákladnú dopravu a vytvorilo tlak na zavlažovanie, chladenie jadrových reaktorov a vodné elektrárne. Výskyt sucha v Európe za posledných 45 rokov neustále narastá. Do konca augusta zasiahlo takmer polovicu územia kontinentu.
„Leto 2026 ukázalo, že tepelný stres je čoraz rozšírenejší a vytrvalejší,“ povedala Burgessová. „To je jedna z definujúcich charakteristík tohtoročného leta – nešlo o jediný rekord. Podstatný bol spôsob, akým sa v klimatickom systéme objavilo viacero rekordov súčasne,“ uzavrela.
