Verejné financie sú v kritickom stave, budúca vláda musí ušetriť viac ako 7 miliárd eur
Slovenské verejné financie sú v kritickom stave. Uviedla to analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčková s tým, že Slovensko má podľa viacerých medzinárodných inštitúcií vrátane Európskej komisie najmenej udržateľné verejné financie v Európe. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že za toto volebné obdobie stúpne zadlženie až o 30 miliárd eur.
Tri kolá konsolidácie nedoručili očakávaný výsledok
Vláda si v roku 2024 sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol pohybovať na troch percentách HDP. Z vlastného cieľa však z roka na rok poľavovala – z 3 percent na 3,5 a potom na 4,2 percenta. Nakoniec nepredložila konsolidačné opatrenia, a preto sa očakáva deficit 5 a viac percent. Podľa analytičky sa navyše uvoľnili pravidlá rozpočtového provizória, čo ministrovi financií umožňuje voľne narábať so zdrojmi.
Z konsolidovaných 7,5 miliardy zostane len štvrtina
Mediálne sa konsolidovalo 7,5 miliardy eur, čo je 5,2 percenta HDP. Postupne však z toho treba odobrať jednotlivé časti – niečo bolo zlé zaúčtovanie typu financovania energodotácií z eurofondov a mnohé opatrenia mali len dočasný charakter. Pri dlhodobejších efektoch tak z 5,2 percenta HDP zostane len štvrtina.
Konsolidácia mala ísť dvoma dielmi na výdavkoch a jedným na daniach
Podľa odporúčaní Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu sa má pri krajinách s vysokou redistribúciou konsolidovať v pomere 2 : 1 – dva diely na výdavkoch a jeden na daniach. Realita bola opačná, tri diely sa spravili na daniach a iba jeden na výdavkovej strane. Pri daniach už pritom podľa analytičky priestor nie je, ďalšie zvyšovanie daní nezvyšuje daňové príjmy.
Výdavky na verejnú správu narástli o tri percentuálne body HDP
Za ostatnú dekádu výdavky na medzispotrebu a mzdový balík verejnej správy narástli o približne 3 percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa rozpočtujú osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov verejnej správy vo výške vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd. Priemerný mzdový výdavok stúpol z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzda vo verejnom sektore sa od súkromného začala výrazne odlišovať okolo roku 2014 a odvtedy rastie rýchlejšie.
Ratingové agentúry kritizujú stav právneho štátu
Ratingové agentúry podľa analytičky čoraz viac kritizujú stav právneho štátu, korupciu a kvalitu inštitúcií. Vymožiteľnosť práva, dĺžka právneho konania a korupcia sú pritom pre investorov kľúčové. Slovensko má najhoršie ratingy za ostatných 20 rokov.
Hrozba gréckej cesty
Ak by sa v ďalšom volebnom období nič nezmenilo, dlh by sa o tri-štyri roky mohol pohybovať medzi 75 až 80 percentami HDP. Pri veľkej kríze začiatkom budúcej dekády by dlh mohol presiahnuť 100 percent HDP. V takom prípade by Slovensko muselo požiadať o pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu a stratilo by suverenitu nad fiškálnou politikou.
Slovensko je malá a otvorená ekonomika
Slovensko tvorí 0,7 percenta európskej ekonomiky a má 5 miliónov obyvateľov. Na rozdiel od Talianska či Francúzska je výrazne závislé od zahraničných finančných trhov, keďže retail tvorí ani nie jedno percento dlhu. Riziková prirážka sa dostala na úroveň jedného percentuálneho bodu nad Nemecko, pričom nové dlhy si požičiavame za 4,5 percenta. Obsluha dlhu sa dnes blíži k dvom miliardám eur a do roku 2030 môže spotrebovať 6 percent daňových príjmov.
Budúca vláda musí skonsolidovať 7,5 miliardy eur
Do roku 2031 bude musieť budúca vláda skonsolidovať celý objem budúcoročného deficitu, teda 7,5 miliardy eur, aby sa deficit dostal na 2,5 percenta. Analytička upozorňuje na konsolidačnú únavu po troch kolách konsolidácie. Šetrenie sa bude musieť týkať všetkých.
Zmena daňového mixu a investície do vedy
Efektívna sadzba daňového zaťaženia na Slovensku je 39,2 percenta, čím je krajina piatou najhoršou v Európe. Daňový systém je rozdrobený a nesystémový, treba ho zjednodušiť a zmeniť daňový mix – znižovať dane z aktivity a viac zaťažovať pasivitu, spotrebu a majetok. Dlhodobo sú jediným prorastovým opatrením investície do vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré sú na úrovni 0,5 až 0,9 percenta HDP.
