Prezident Pellegrini žiada Ústavný súd o výklad ústavy pri menovaní ministrov
Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol požiadať Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády. Ide o reakciu na situáciu okolo nominácie Filipa Kuffu na post ministra životného prostredia.
Podľa prezidenta nemá hlava štátu v týchto otázkach fungovať len ako poštár, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády. Pellegrini pripomenul, že má silnejší mandát ako všetky strany vládnej koalície dokopy.
Tri pôvodné možnosti a štvrté riešenie
Pri riešení situácie s nomináciou Filipa Kuffu mal prezident podľa doterajších úvah tri možnosti. Buď Kuffu vymenovať a poprieť všetky výhrady, alebo ho nevymenovať a vystaviť sa riziku porušenia ústavy, prípadne čakať na nový návrh od predsedu vlády, ktorý nepríde.
Pellegrini si však vybral štvrté riešenie a obrátil sa na Ústavný súd. Podľa jeho návrhu by mal súd skonštatovať, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády.
Otázka prijatia návrhu
Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, uviedol, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť, aby sa dostala na Ústavný súd. Bujňák však čakal, že konanie o výklade ústavy iniciuje vláda.
Paralela s prípadom Čentéš
Prezident žiada to isté, čo Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora. Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša. Ak by to isté Ústavný súd dovolil aj teraz, otvorilo by to dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra.
Keď senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, skonštatoval, že nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, teda prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.
Dilema bez jednoznačného riešenia
Ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy. Podľa komentára by azda bolo lepšie, ak by súd prezidentovi prikázal Filipa Kuffu vymenovať, hoci ide o človeka, ktorý sa podľa názoru autora nikdy nemal stať ani štátnym tajomníkom.
Podľa komentára by bolo lepšie strpieť necelý rok jedného Kuffu, než navždy riskovať prezidentov, ktorí sa budú môcť k ministrom správať ako Gašparovič k Čentéšovi. Ústavný súd však nesmie hľadieť na mená a musí nájsť všeobecne platné pravidlo. Ide o právnu, politickú a morálnu dilemu, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie.
