Koalícia sľubuje lepší rozpočet, opozícia pochybuje
Na ministerstve financií vrcholia prípravy rozpočtu. Analytici uplynulý týždeň kreslili čiary doterajšieho a budúceho vývoja ekonomiky a výnosov daní, odvodov či poplatkov. Koaliční politici hovoria, že sú blízko k dohode. Po rokovaní koaličnej rady však zostávajú kontúry zákona roka nejasné.
„Na 95 percent sú všetky zásadné veci dohodnuté,“ uviedol poslanec za SNS Roman Michelko v utorok. Sám však nebol súčasťou rokovaní.
„Keď koaliční lídri oznámili, že sa ide podpisovať nejaká dohoda, domnievam sa, že sa dohodli. Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier. A v akej podobe, či príde vyrovnaný a tu v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru.
Kedy verejnosť spozná rozpočet, je otázne. Vláda čelí podľa zákona o rozpočtových pravidlách jednému termínu: 15. októbru. Dovtedy má povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady. V rámci koordinácie európskych politík posiela v tomto termíne návrh aj na posúdenie Európskej komisii.
Gašpar tiež vyhlásil, že snahou vlády bude odovzdať verejné financie v lepšom stave, ako ich vláda zdedila. Nevedel však spresniť, na akom deficite sa koaliční lídri dohodli. „Deficit chceme mať pod kontrolou. Chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023,“ uviedol. Na zlepšenie bilancie podľa neho tlačí aj Európska komisia.
Ak by vláda naplnila Gašparove slová, znamenalo by to deficit pod piatimi percentami hrubého domáceho produktu. Vo volebnom roku 2023 totiž schodok verejných financií dosiahol práve 5,0 percenta HDP. Tento rok má podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vláda dosiahnuť deficit 4,4 percenta.
Opoziční poslanci z parlamentného rozpočtového výboru si myslia, že toto číslo sa vláde nepodarí dodržať. „Ja som dokonca presvedčený, že deficit bude ešte vyšší ako päť percent,“ povedal poslanec zo SaS Marián Viskupič. „Vieme, ako to funguje vo volebné roky. Možno ten deficit v rozpočte nechajú na úrovni 4,9 percenta, ale ten reálny bude určite cez päť percent,“ dodal.
Podobne to vidí aj Štefan Kišš z PS. „Už máme nejakú skúsenosť z predchádzajúcich 12 rokov s troma Ficovými vládami a vieme, že to, čo si nakreslia, sa obvykle nedodrží. Dovolím si verejne povedať, že ten deficit bude horší, ako si naplánujú, to som si istý. A dokonca na konci vládnutia bude horší ako v čase, keď preberali zodpovednosť, keď preberajú túto vládu rok 2023,“ hovorí Kišš.
Nie je ani jasné, čo minister financií Ladislav Kamenický považuje za východiskovú pozíciu. V minulosti viackrát poukazoval na rozpočtový scenár vlády Ľudovíta Ódora, podľa ktorého bez konsolidačných opatrení mohol byť deficit na prelome volebných období až 6,5 percenta.
Ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov nasvedčujú slová podpredsedu parlamentu. Podľa Gašpara chcú koaličné strany vo volebnom roku priniesť ďalšie sociálne benefity. „Tie predstavy treba ešte zosúladiť s ministerstvom financií a možnosťami rozpočtu,“ povedal.
„Ja som naposledy hovoril s ministrom financií Kamenickým koncom minulého týždňa a vyjadroval celkom spokojnosť nad tým, v akom štádiu už mal dohodnuté veci s koaličnými partnermi,“ dodal Gašpar.
Otvorená zostáva aj otázka, či vláda splní požiadavku z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a na rokovaní bude oficiálne schvaľovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. V takom prípade by prišli na rad pozmeňujúce návrhy v Národnej rade.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na opakované znižovanie ambícií pri konsolidácii verejných financií. Na začiatku volebného obdobia si vláda do programového vyhlásenia napísala, že zastaví zadlžovanie do konca volebného obdobia. Na to by musela znížiť deficit hlboko pod tri percentá HDP. Medzičasom svoje ambície niekoľkokrát upravila.
„Pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 percenta HDP (na jar 2025 a bol potvrdený v rozpočte na roky 2026 až 2028) a neskôr na jar tohto roku na 4,2 percenta HDP,“ pripomína RRZ.
„Deficit na úrovni, respektíve tesne pod úrovňou piatich percent HDP v roku 2027 by bol vyšší približne o 2,1 miliardy eur, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň v rozpočte 2026 až 2028, a o 2,8 miliardy eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia,“ dodáva rada.
Verejný dlh podľa polročnej správy ministerstva financií v tomto roku dosiahne takmer 64 percent HDP. RRZ predpokladá, že bude rásť aj v nasledujúcom období, pričom hranicu 70 percent by mohol prekročiť už v roku 2028.
Preto je podľa RRZ dôležité, aby vláda rokovala o vyrovnanom rozpočte. „Práve ústavným zákonom nariadená povinnosť vlády predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži na to, aby poukázala na veľkosť tohto problému. Hoci parlament nemusí schváliť vyrovnaný rozpočet, mal by aj na základe ústavného záväzku o potrebe smerovať k udržateľným verejným financiám preukázať jasnú snahu medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav,“ dodáva rada.
