Standard & Poor’s potvrdila Slovensku rating na najnižšej úrovni za dekádu
Ratingová agentúra Standard & Poor’s ponechala Slovensku rating na nezmenenej úrovni. Známka zostáva na stupni „A“, na ktorý agentúra krajinu znížila už v apríli. Ide tak o najnižšie hodnotenie od roku 2014.
Agentúra pri jesennom prehodnotení nezmenila známku ani nevarovala, že by v blízkej budúcnosti mohla pristúpiť k jej zmene. Takýto vývoj sa dal očakávať, keďže už na jar uviedla, že v predvolebnom období neočakáva výraznejšiu konsolidáciu verejných financií.
Standard & Poor’s znížila rating Slovenska v apríli z úrovne „A+“ na „A“. Krajina má od tejto agentúry šiestu najlepšiu známku, ktorá je zároveň dva stupne nad neinvestičným pásmom. Rating od Standard & Poor’s je o jeden stupeň vyšší ako hodnotenia agentúr Fitch a Moody’s.
Agentúra na jar poukázala na štedré sociálne dávky, zvýšený tlak na armádne výdavky a blížiace sa voľby, ktoré mali viesť k zníženiu konsolidačného úsilia. Parlament minulý týždeň schválil rozpočet s deficitom 4,94 percenta, čo je druhý najvyšší deficit v tomto období. V porovnaní s aktuálnym rokom, keď by vláda mala hospodáriť so schodkom okolo 4,4 percenta, ide o medziročné zhoršenie bilancie verejných financií.
Na viacero problémov v rozpočte upozornili vo svojom hodnotení aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vláda pri schvaľovaní rozpočtu zrejme porušila ústavné príkazy a úplne sa vzdala snahy ozdraviť verejné financie, skonštatovala RRZ.
Slovenské verejné financie zaťažuje nielen narastajúci celkový dlh štátu, ale aj rastúce náklady na jeho financovanie. Výnos na kľúčovom desaťročnom dlhopise sa aktuálne pohybuje vysoko nad hranicou štyroch percent. Nad touto úrovňou sa úroky pohybovali dočasne počas pandémie a predtým v časoch európskej dlhovej krízy.
Rastúce úroky znamenajú, že štát míňa viac na splátky predchádzajúcich pôžičiek. Kým v roku 2024 boli náklady na obsluhu dlhu zhruba 1,2 miliardy eur, v budúcom roku to má byť viac ako dvojnásobok, teda 2,4 miliardy eur.
Hodnotenia ratingových agentúr informujú veriteľov o pravdepodobnosti, že krajina nebude schopná splácať svoje záväzky. Investori podľa ratingov a ďalších faktorov nastavujú aj svoje požiadavky na výnosy pri nákupe dlhu krajín. Čím nižší rating, tým vyšší úrok si obvykle pýtajú v porovnaní s inými bezpečnejšími dlžníkmi, ako je napríklad Nemecko.
